Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria v okrese Myjava

Územie okresu leží v celkoch Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Zo Slovensko-moravských Karpát územie okresu tvorí Myjavská pahorkatina a zo severu pohorie Biele Karpaty. Z juhu územie okresu zasahuje pohorie Malé Karpaty, ktoré patria do Fatransko-tatranskej oblasti.

 

 

POHORIA

 

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80km. Rozloha 655km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina /970,0m/. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Javorinská hornatina a Žalostinská vrchovina.

Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

 

JAVORINSKÁ HORNATINA

Leží v južnej časti Bielych Karpát. Najvyšší vrch Veľká Javorina /970,0m/. Menším celkom zasahujúcim územie okresu je Brestovecká vrchovina.

 

ŽALOSTINSKA VRCHOVINA

Najzápadnejšia a najjužnejšia časť Bielych Karpát s najvyšším vrchom Žalostiná /621,4m/.

 

Významné vrchy Bielych Karpát na území okresu:

 

Kubíkov vrch /683,6m/ – vrch v Javorinskej hornatine v Bielych Karpatoch na hraniciach s ČR. Zalesnený vrch poskytuje výhľady väčšinou na severozápadný smer do Českej republiky.

Žalostiná /621,4m/ – najvyšší vrch Žalostinskej vrchoviny v Bielych Karpatoch. Nezalesnený vrch poskytuje krásne výhľady na okolité pohoria a kopanice. Na juhovýchodnom svahu sa nachádza PP Žalostiná a PP Bučkova jama, pod severným svahom PP Chovjnica.

Ostrý vrch /601,5m/ – vrch na juhozápadnom okraji Bielych Karpát, v podcelku Javorinská hornatina. Nezalesnený vrch poskytuje výhľady na okolité pohoria a kopanice.

Kobyla /583,7m/ – vrch v Žalostinskej vrchovine na slovensko-českej hranici. Zo západného svahu pozoruhodný výhľad smerom ku Strážnici /ČR/, slovenská strana je bez výhľadov. Cez vrch vedie turistický chodník.

Pecková /575,9m/ – vrch v Bielych Karpatoch. Nezalesnený vrch na hraniciach s okresom Senica poskytuje kruhový výhľad na okolité pohoria a kopanice. Cez vrch vedie turistický chodník.

 

MALÉ KARPATY

Geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Tiahne sa v dĺžke asi 100km od Hainburgu /Rakúsko/ po Nové Mesto nad Váhom. Rozloha 820km2. Ako hrasť oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Delí sa na 4 podcelky: Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Malé Karpaty dosahujú najvyššiu výšku v centrálnej časti /Záruby, 767,0m/. Je to jadrové pohorie. V juhovýchodnej časti Malých Karpát vystupujú kryštalické horniny jadra, najmä granodiority. Prevažná časť pohoria je budovaná príkrovmi s prevahou vápencov a dolomitov. Severná časť Malých Karpát sa výrazne odlišuje geologickým a geomorfologickým vývojom. Kryštalické horniny tu vystriedali druhohorné vápence s dolomitmi a treťohorné pieskovce so zlepencami. Reliéf je prevažne vrchovinový. Pohorie patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy. Dubové lesy v nižších polohách prechádzajú smerom do vyšších polôh do dubo-hrabín a bučín. Na juhovýchodných svahoch sa pestuje vinič. Územie okresu zasahuje z juhu podcelok Brezovské Karpaty a z juhovýchodu Čachtické Karpaty.

Malé Karpaty tvoria CHKO Malé Karpaty.

 

BREZOVSKÉ KARPATY

Ležia v severnej časti Malých Karpát. Najvyšší vrch Klenová /585,0m/.

 

ČACHTICKÉ KARPATY

Najsevernejšia časť Malých Karpát. Členia sa na južnú časť Plešivec, s najvyšším vrchom Plešivec /483,8m/ a na severnú časť Nedze, kde je najvyšší vrch celých Čachtických Karpát, Salášky /588,0m/. Západná časť je budovaná vápencami a dolomitmi stredného až vrchného triasu, kým južná a východná časť najmä ílovcami, pieskami a pieskovcami.

 

Významné vrchy v Malých Karpatoch na území okresu:

 

Klenová /585,0m/ – výrazný kopec na hraniciach s okresom Piešťany. Porasty typických vápencových teplomilných rastlinných spoločenstiev /dub plstnatý/.

 

MYJAVSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok v oblasti Slovensko-moravských Karpát, s výrazným vrchom Bradlo /543,1m/. Rozloha 371km2. Na jej pestrej geologickej stavbe sa zúčastňujú paleogénne flyšové horniny, horniny bradlového pásma, sedimenty gosauskej kriedy a neogénne usadené horniny. Tvorí ju vlastná pahorkatina a jediný geomorfologický podcelok – bradlové pásmo Brančské bradlá. Reliéf je prevažne pahorkovitý, hladko modelovaný, na odolných horninách bradlového pásma a gosauskej triedy členitejší. Nadmorské výšky stúpajú od 200 do 560m. Patrí do teplej, vo vyšších polohách mierne teplej klimatickej oblasti. Západnú časť územia odvodňuje Myjava do Moravy, východnú časť Tŕstie, ktoré na Podunajskej nížine preberá názov Dudváh. Krajina má pestrú štruktúru so striedaním oráčin, lúk, pasienkov a lesných plôch. Typická je roztrateným kopaničiarskym osídlením. Pomerne ľahká prístupnosť pahorkatiny spôsobila rozsiahle zásahy do prírodnej krajiny. Z pôvodných lesov sa zachovali len nepatrné zvyšky. Územie sa využíva poľnohospodársky a je osídlené typickými, roztrúsenými kopanicami. Územie okresu zasahuje aj jediný podcelok Brančské bradlá.

 

BRANČSKÉ BRADLÁ

 

Významné vrchy Myjavskej pahorkatiny na území okresu:

 

Bradlo /543,1m/ – najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Na plochom chrbte stojí NKP  Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika. Bradlo ako lokalita umiestnenia mohyly jej zaručuje  prirodzenú dominantnosť a zároveň harmonický súlad s okolitou prírodou. Z Bradla sú široké výhľady na okolité pohoria s kopanicami.

Široké Bradlo /491,0m/ – nezalesnený vrch nad obcou Košariská, ktorý poskytuje pekné výhľady na okolité kopanice a na Mohylu M. R. Štefánika na  Bradle.

Surovín /478,3m/ – nezalesnený výhľadový vrch južne od Myjavy, ktorý poskytuje pekné výhľady na Myjavu a okolité kopanice.

Kýčer /396,1m/ – vrch nad Turou Lúkou, popod ktorý vedie turistický chodník. Z trasy turistického chodníka pekné výhľady na okolité kopanice.

 

DOLINY

 

BAJCAROVA DOLINA

Nevýrazná dolinka v Brezovských Karpatoch kopírujúca hranice okresu. Odbočiť sa do nej dá z červeno značeného turistického chodníka /0701/.

 

DLHÁ DOLINA

Dolina na východ od Klenovej v Brezovských Karpatoch. Prístupná je od horárne Klenová, zo zeleno značeného turistického chodníka /5107/ alebo odbočením z modro značeného turistického chodníka /2441/ v Hornej Pustej Vsi v okrese Piešťany.

 

HURBANOVA DOLINA

Spoločný názov osád v doline Brezovského potoka. Dolina medzi Myjavou a Brezovou pod Bradlom patrila do roku 2000 administratívne pod Brezovú pod Bradlom. Dolina bola pomenovaná na pamiatku bojov, ktoré tu boli za Slovenského povstania v roku 1848. Nachádza sa tu pamätník bojov z rokov 1848 a 1945.

 

MATEJKOVA DOLINA

Dolinka v Brezovských Karpatoch pri Brezovej pod Bradlom, pri osade Gálikovci.

 

ŽRIEDLOVÁ DOLINA

Dolina tiahnuca sa severným smerom od Brezovej pod Bradlom v Myjavskej pahorkatine, ktorú vytvoril Žriedlovský potok. Osídlenie kopaničiarskeho typu. Dolinou vedie spevnená cesta a zeleno značený turistický chodník /5139/.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist