Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria v okrese Nové Mesto nad Váhom

Územie okresu zasahujú celky Podunajskej nížiny, Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Jeho centrálna časť leží v Podunajskej pahorkatine, ktorá patrí do Podunajskej nížiny. Zo Slovensko-moravských Karpát sú to na severe Považské podolie, na severozápade Biele Karpaty a na západe Myjavská pahorkatina. Z Fatransko-tatranskej oblasti územie okresu z juhozápadu zasahuje pohorie Malé Karpaty a z východu pohorie Považský Inovec.

 

 

POHORIA

 

BIELE KARPATY

Geomorfologický celok Slovensko-moravských Karpát, flyšové pohorie dlhé 80km. Rozloha 655km2. Budovaný je paleogénnymi flyšovými pieskovcami a ílovcami, ktoré spestrujú horniny bradlového pásma. Charakteristické sú mäkko modelované tvary flyšovej časti pohoria a morfologicky výrazné prvky bradlového pásma. Reliéf je prevažne vrchovinový a hornatinový, hladko modelovaný. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina /970,0m/. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Povrch je značne zalesnený. Zväčša sú tu listnaté lesy, v nižších polohách dubovo-hrabové, vo vyšších polohách bukové. Odlesnené plochy predstavujú mozaiku lúk, pasienkov a polí. V pohorí je charakteristické roztratené kopaničiarske osídlenie. Zvláštnosťou je, že rieky v Bielych Karpatoch nepramenia pod chrbtom ale zo slovenskej časti sa eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy. Týmto javom rozvodie medzi Váhom a Moravou nevedie po hlavnom chrbte ale zasahuje až na územie Českej republiky. Biele Karpaty sa delia na 9 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Bošácke bradlá, Javorinská hornatina a Lopenícka hornatina.

Biele Karpaty tvoria CHKO Biele Karpaty.

 

BOŠÁCKE BRADLÁ

Tvoria predel medzi samotnými Bielymi Karpatmi a Bielokarpatským podhorím v Považskom podolí.

 

JAVORINSKÁ HORNATINA

Leží v južnej časti Bielych Karpát. Najvyšší vrch Veľká Javorina /970,0m/. Menším celkom zasahujúcim územie okresu je Javorinský chrbát.

 

LOPENÍCKA HORNATINA

Najvyšším vrchom je Veľký Lopeník /911,3m/.

 

 

Významné vrchy Bielych Karpát na území okresu:

 

Veľká Javorina /970,0m/ – najvyšší a najvýraznejší vrch v hlavnom hrebeni Bielych Karpát, na štátnej hranici s Českou republikou. Pôvodne pod lúkou temena bolo pásmo javorov, od ktorých dostal vrch svoje meno. Ale toto pásmo javorov bolo už dávno vysekané a boli vysadené ihličnaté stromy. Temeno vrchu je holé a pasienkové a je z neho kruhový výhľad. Veľká Javorina sa stala symbolom slovensko-českej vzájomnosti od doby slovenského povstania v roku 1848 až po dnešok. V roku 1847 sa tu zišiel hlúčik slovenských študentov aby slávnostne uvítali 1.číslo Orla Tatranského. Tu v roku 1848 zorganizoval a prísahou vernosti zaviazal svoje dobrovoľnícke čaty J. M. Hurban. V priebehu 2.svetovej vojny tadiaľ prešlo vyše 2500 Čechov na Slovensko aby bojovali proti fašistickým okupantom. Každoročne sa tu konajú stretnutia priateľstva slovenského a českého národa. Cez vrch vedie niekoľko turistických chodníkov.

Veľký Lopeník /911,3m/ – tretí najvyšší vrch v Bielych Karpatoch a najvyšší vrch Lopenickej hornatiny na štátnej hranici s ČR. Horský masív je zalesnený, len miestami sú lúky a pasienky. Na južných a východných svahoch sa rozprestiera typický kopaničiarsky kraj s kopanicami roztrúsenými v dolinách potokov, patriacimi obci Nová Bošáca. Z vrchu je kruhový výhľad s najkrajším pohľadom na juh na kopanice Novej Bošáce. Na vrch vedie turistický chodník.

Lysica /501,7m/ – výhľadový vrch nad obcou Bošáca. Cez vrch vedie turistický chodník.

Roh /487,0m/ – okrúhly kopec s trávnatým vrcholom a svahmi zarastenými borovicovým lesom. Krásne a ďaleké výhľady na kopaničiarske osídlenie Myjavskej pahorkatiny, hrady Čachtice a Branč, Brezovské a Čachtické Karpaty a masív Veľkej Javoriny. Pamätník SNP. V blízkosti amfiteáter, kde sa každoročne konajú oslavy SNP. Cez vrch vedie turistický chodník.

Hájnica /341,0m/ – krásny výhľad. Nachádza sa tu chránené nálezisko teplomilných rastlín s výskytom Hlaváčika jarného. Cez vrch vedie turistický chodník.

 

MALÉ KARPATY

Geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Tiahne sa v dĺžke asi 100km od Hainburgu /Rakúsko/ po Nové Mesto nad Váhom. Rozloha 820km2. Ako hrasť oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Delí sa na 4 podcelky: Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Malé Karpaty dosahujú najvyššiu výšku v centrálnej časti /Záruby, 767,0m/. Je to jadrové pohorie. V juhovýchodnej časti Malých Karpát vystupujú kryštalické horniny jadra, najmä granodiority. Prevažná časť pohoria je budovaná príkrovmi s prevahou vápencov a dolomitov. Severná časť Malých Karpát sa výrazne odlišuje geologickým a geomorfologickým vývojom. Kryštalické horniny tu vystriedali druhohorné vápence s dolomitmi a treťohorné pieskovce so zlepencami. Reliéf je prevažne vrchovinový. Pohorie patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy. Dubové lesy v nižších polohách prechádzajú smerom do vyšších polôh do dubo-hrabín a bučín. Na juhovýchodných svahoch sa pestuje vinič. Územie okresu zasahuje podcelok Čachtické Karpaty.

Malé Karpaty tvoria CHKO Malé Karpaty.

 

ČACHTICKÉ KARPATY

Najsevernejšia časť Malých Karpát. Členia sa na južnú časť Plešivec, s najvyšším vrchom Plešivec /483,8m/ a na severnú časť Nedze, kde je najvyšší vrch celých Čachtických Karpát, Salášky /588,0m/. Západná časť je budovaná vápencami a dolomitmi stredného až vrchného triasu, kým južná a východná časť najmä ílovcami, pieskami a pieskovcami.

 

[nggallery id=1157]

 

Významné vrchy Malých Karpát na území okresu:

 

Salášky /588,0m/ – najvyšší vrch časti Nedze. Zalesnený vrch mimo značených turistických chodníkov.

 

[nggallery id=1150]

 

 

Veľký Plešivec /483,8m/ – najvyšší vrch časti Plešivec. Pekné výhľady na Považské podolie. Cez vrch vedie turistický chodník.

Drapliak /396,6m/ – výrazný vrch nad plošinou Čachtického krasu s rozsiahlymi škrapovými plochami na západnom a severnom svahu.

Čachtický hradný vrch – vrch so zrúcaninou Čachtického hradu, z ktorého sú pekné výhľady do okolia. Miesto kde sa stretajú turistické chodníky.

 

MYJAVSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok v oblasti Slovensko-moravských Karpát, s výrazným vrchom Bradlo /543,1m/. Rozloha 371km2. Na jej pestrej geologickej stavbe sa zúčastňujú paleogénne flyšové horniny, horniny bradlového pásma, sedimenty gosauskej kriedy a neogénne usadené horniny. Tvorí ju vlastná pahorkatina a geomorfologický podcelok – bradlové pásmo Brančské bradlá. Reliéf je prevažne pahorkovitý, hladko modelovaný, na odolných horninách bradlového pásma a gosauskej triedy členitejší. Nadmorské výšky stúpajú od 200 do 560m. Patrí do teplej, vo vyšších polohách mierne teplej klimatickej oblasti. Západnú časť územia odvodňuje Myjava do Moravy, východnú časť Tŕstie, ktoré na Podunajskej nížine preberá názov Dudváh. Krajina má pestrú štruktúru so striedaním oráčin, lúk, pasienkov a lesných plôch. Typická je roztrateným kopaničiarskym osídlením. Pomerne ľahká prístupnosť pahorkatiny spôsobila rozsiahle zásahy do prírodnej krajiny. Z pôvodných lesov sa zachovali len nepatrné zvyšky. Územie sa využíva poľnohospodársky a je osídlené typickými, roztrúsenými kopanicami.

 

[nggallery id=1147]

 

 

PODUNAJSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok v oblasti Podunajskej nížiny. Je to najväčší krajinný celok v SR, ktorý zaberá severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Celok v smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km, šírku 15 až nad 60km a rozlohu 6.384km2. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf /s výškovým rozdielom 31-100m/. Najvyšším bodom je Kolíňanský vrch /355,8m/. Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Jeho geologické podložie tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Patrí do teplej klimatickej oblasti. Podunajská pahorkatina sa člení na 11 podcelkov, z ktorých na územie okresu zasahujú Dolnovážska niva a Trnavská pahorkatina.

[nggallery id=1229]

 

 

DOLNOVÁŽSKA NIVA

Menším celkom zasahujúcim územie okresu je Dudvážska mokraď.

[nggallery id=1230]

 

 

TRNAVSKÁ PAHORKATINA

Budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách. Vytvorila sa tu hnedozem. Menším celkom zasahujúcim územie okresu je Podmalokarpatská pahorkatina.

 

POVAŽSKÉ PODOLIE

Krajinný celok Slovensko-moravských Karpát s rozlohou 549km2. Prechádza okresom zo severovýchodu na juhozápad. Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý  vyniesli rieky zo susedných pohorí. Považské podolie tvoria ílovce, siltovce, piesky a pieskovce, štrky, zlepence, niekedy aj evaporty a vápence. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti. Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami. Geomorfologickými podcelkami Považského podolia na území okresu  sú Bielokarpatské podhorie a Trenčianska kotlina.

 

[nggallery id=1148]

 

 

BIELOKARPATSKÉ PODHORIE

 

TRENČIANSKA KOTLINA

 

 

POVAŽSKÝ INOVEC

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s najvyšším vrchom Inovec /1.041,6m/ a rozlohou 453km2. Na mohutné kryštalické jadro, v ktorom prevládajú kryštalické bridlice nad granoidnými horninami, sa viaže hladký vyrovnaný reliéf. Na odolné kremence, vápence a dolomity mezozoického obalu nadväzujú ostré formy v podobe tvrdošov, príkrovových skalných stien, stupňov a bralnatých strání, na menej odolných horninách vznikli eróziou depresie a kotlinky. Geologická stavba je tvorená kryštalinikom /granity, ruly a svory/ a príkrovmi /vápence, dolomity, pieskovce a bridlice/. Reliéf je vrchovinový až hornatinový. Celok patrí do teplej klimatickej oblasti, vo vyšších polohách do mierne teplej i chladnej klimatickej oblasti. V nižších polohách pohoria sa nachádzajú teplomilné dubiny, vyššie nastupujú dubo-hrabiny, najvyššie polohy sú porastené bučinami. Charakteristický je výskyt minerálnych vôd miestneho významu. Najrozšírenejšie sú hnedé pôdy s porastom dubo-hrabín, ktoré vo vyšších polohách /nad 900-1.000m/ prechádzajú  do hnedých pôd podzolovaných s porastom bučín. Považský Inovec sa člení na 4 podcelky, ktoré všetky zasahujú územie okresu.

[nggallery id=1149]

 

INOVECKÉ PREDHORIE

Tvorí západnú časť Považského Inovca. Je bez výrazných vrcholov. V severovýchodnej časti sa nachádza menší celok Selecká kotlina.

 

[nggallery id=1231]

 

KRAHULČIE VRCHY

Ležia v južnej časti Považského Inovca. Najvyšší vrch je Marhát /748,2m/. Západná časť je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami. Východnú časť tvoria granity, granodiority a tonality. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia. Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.

 

NÍZKY INOVEC

Vyplňuje centrálnu časť pohoria vo východnej oblasti. Najvyšším vrchom je Bezovec /742,8m/.

 

VYSOKÝ INOVEC

Leží v severovýchodnej časti Považského Inovca. Najvyšší vrch je Inovec /1.041,6m/.

 

 

Významné vrchy Považského Inovca na území okresu:

 

Bezovec /742,8m/ – vrch v strednej časti Považského Inovca, z ktorého je pekný výhľad na hrebeň Bielych Karpát, Považie a do Dolnonitrianskej kotliny. Cez vrch vedie turistický chodník.

[nggallery id=1232]

 

Veselý vrch /562,0m/ – vrch v časti Nízky Inovec nad Starou Lehotou. Pekné výhľady na okolité pohoria a doliny. Cez vrch vedie turistický chodník.

Skalice /325,0m/ – výhľadový bod pri Beckove. Cez vrch vedie trasa náučného chodníka Beckov a okolie III.

 

 

DOLINY

 

ČACHTICKÁ DOLINA

Dolina, ktorá začína severne od Čachtíc, a ktorú vytvorila rieka Jablonka. Dolina rozdeľuje Čachtické Karpaty na dve menšie časti Plešivec a Nedze. Vedie ňou asfaltová cesta do Višňového.

 

BOŠÁCKA DOLINA

Dolina v Bielych Karpatoch dlhá takmer 18km a široká 1-3km. Vytvorila ju riečka Bošáčka. Ležia v nej obce Bošáca, Zemianske Podhradie a Nová Bošáca.

 

HLBOKÁ DOLINA

Bočná dolinka Hôrčanskej doliny v Považskom Inovci.

 

HORNÉ BOROTOVO

Dolinka v Bielych Karpatoch, ktorú vytvoril potok Tŕstie. Nachádza sa v nej PP Borotová.

 

HÔRČANSKÁ DOLINA

Takmer 8km dlhá dolina v Považskom Inovci, východne od Hôrky nad Váhom, ktorú vytvoril Hôrčanský potok. Pokračovaním je Stanova dolina, ktorá vedie na Panskú javorinu.

 

HRÁDOCKÁ DOLINA

Dolina v Považskom Inovci východne od obce Hrádok, ktorú vytvoril Hrádocký potok. Je bohatá na výskyt chránených druhov fauny a flóry, napríklad jašterica zelená, zmijovec hladký, bocian čierny a višňa kríčková. Je dlhá asi 8km. Dolinou vedie turistický chodník.

[nggallery id=1233]

 

 

KÁLNICKÁ DOLINA

Dolina v Považskom Inovci juhovýchodne od obce Kálnica, ktorú vytvoril potok Kálnica.

 

KOČOVSKÁ DOLINA

Dolinka v Považskom Inovci pri obci Kočovce, pod vrchom Sochoň.

 

KRAJNÁ DOLINA

Krajinne i folkloristicky mimoriadne hodnotná dolina v Považskom Inovci východne od obce Kálnica. V oblasti sa nachádzajú bohaté orchideové náleziská /vyskytuje sa ich tu 14 druhov/. Dolinu vytvorila rieka Kňažia.

 

LÚČANSKÁ DOLINA

Pomerne úzka dolina v západnej časti Považského Inovca tiahnuca sa od obce Lúka severovýchodným smerom. Jedna z najmalebnejších dolín pohoria. Vyznačuje sa strmými odlesnenými dolomitovými svahmi  porastenými teplomilnou vegetáciou. Z drevín je rozšírený dub plstnatý. V blízkosti NPR Tematínska lesostep. Dolinou vedie turistický chodník, po ktorom je možné vystúpiť k hradu Tematín.

[nggallery id=1234]

 

 

NOVIANSKA DOLINA

Dolinka v Považskom Inovci východne od obce Nová Ves nad Váhom.

 

PRIEČNA DOLINA

Dolinka v Považskom Inovci, ktorá vedie z Modrovej do Starej Lehoty. Vytvoril ju Modrovský potok. Dolinou vedie asfaltová cesta.

 

PROSTREDNÁ DOLINA

Dolina v Považskom Inovci juhovýchodne od obce Kálnica. Vytvoril ju Rybnícky potok.

 

STANOVA DOLINA

Dolina v Považskom Inovci je pokračovaním Hôrčanskej doliny. Vytvoril ju Hôrčanský potok. Možno ňou vystúpiť na Panskú javorinu.

 

VIŠŇOVSKÁ DOLINA

Dolina v Čachtických Karpatoch, ktorá začína východne od obce Višňové. Vytvorila ju riečka Jablonka. Vedie ňou asfaltová cesta do Čachtíc. Úvodným úsekom vedie turistický chodník.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist