Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria v okrese Partizánske

Územie okresu zasahujú celky Podunajskej nížiny a Fatransko-tatranskej oblasti. Väčšiu časť územia okresu pokrýva Podunajská pahorkatina, ktorá patrí do Podunajskej nížiny. Z Fatransko-tatranskej oblasti sú to na juhovýchode pohorie Tribeč, na východe Hornonitrianska kotlina a na severovýchode pohorie Strážovské vrchy.

 

 

POHORIA

 

HORNONITRIANSKA KOTLINA

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Rozloha 428km2. Kotlinu budujú neogénne sedimenty /zlepence, pieskovce, brekcie, íly, ílovce so slojmi hnedého uhlia a lignitu – Handlová, Cigeľ a Nováky/. Pozdĺž tektonických zlomov vyvierajú  termálne vody /Bojnice, Chalmová/. Rieky rozčlenili pôvodné dno kotliny na nízke chrbty a plytké doliny, ktoré tvoria kotlinovú pahorkatinu. Reliéf je prevažne pahorkatinový, s antropogénnymi formami po ťažbe uhlia. Nadmorská výška je v rozmedzí 200-700m. Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Hydrologickú os kotliny tvorí rieka Nitra s prítokmi Nitrica a Handlová. Povrch je odlesnený, pokrytý najmä ornou pôdou, v podhorí sadmi, lúkami, pasienkami a menšími lesmi. Zachovali sa iba zvyšky dúbrav, vo vyšších častiach bučiny. Hornonitrianska kotlina sa delí na štyri podcelky, z ktorých územie okresu zasahuje Oslianska kotlina.

 

OSLIANSKA KOTLINA

 

 

PODUNAJSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok v oblasti Podunajskej nížiny. Je to najväčší krajinný celok v SR, ktorý zaberá severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Celok v smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km, šírku 15 až nad 60km a rozlohu 6.384km2. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf /s výškovým rozdielom 31-100m/. Najvyšším bodom je Kolíňanský vrch /355,8m/. Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Jeho geologické podložie tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Patrí do teplej klimatickej oblasti. Podunajská pahorkatina sa člení na 11 podcelkov, z ktorých územie okresu zasahujú Nitrianska niva a Nitrianska pahorkatina.

 

NITRIANSKA NIVA

Na územie okresu zasahuje iba jej severná časť. Má zväčša zvlnený reliéf vhodný pre poľnohospodársku činnosť. Tvoria ju hnedozeme. Z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Nitrianska niva sa delí na menšie tri časti, z ktorých územie okresu zasahuje Bebravská niva a Strednonitrianska niva.

 

NITRIANSKA PAHORKATINA

Má zväčša zvlnený reliéf, ktorý sa intenzívne využíva na poľnohospodársku výrobu. V južných častiach je pôda tvorená černozemami a v severnejších oblastiach hnedozemami. Z pôvodných dubových porastov zostali len zvyšky v podobe hájov. Nitrianska pahorkatina sa delí na sedem menších častí, z ktorých na územie okresu zasahuje Bánovská pahorkatina, Drieňovské podhorie a Tribečské podhorie.

 

 

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti s rozlohou 929km2. Najvyšší vrch je  Strážov/1.213,0m/. Pohorie netvorí jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko veľmi odlišných čiastkových štruktúr. Východnú časť tohto jadrového pohoria tvoria najmä granitoidy, ruly a pararuly, inde prevažujú vápence a dolomity. Reliéf je pestrý a rôzne členitý, od pahorkatín k vrchovinám, hornatinám až veľhornatinám. Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti. Je bohaté na termálne vody a krasové pramene. Asi tri štvrtiny územia pokrývajú lesy. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, v južnej časti v nižších dubových lesoch sa vyskytuje i dub plstnaný s borovicou. Nižšie vrchovinné a plošinové časti boli odlesnené a premenené na lúky, polia a pasienky. Geomorfologickým podcelkom zasahujúcim územie okresu sú Nitrické vrchy.

Strážovské vrchy tvoria CHKO Strážovské vrchy.

 

NITRICKÉ VRCHY

Nachádzajú sa v južnej časti Strážovských vrchov. Najvyšším vrchom je Suchý vrch /1.027,8m/. Nitrické vrchy sa členia na šesť menších častí, z ktorých na územie okresu zasahuje iba Drieňov.

 

Významné vrchy v pohorí Strážovské vrchy na území okresu:

 

Veľký vrch /456,2m/ – vyhliadkový vrch v časti Drieňov, nad obcou Malé Kršteňany. Nachádza sa tu PR Veľký vrch.

 

 

TRIBEČ

Geomorfologický celok patriaci do Fatransko-tatranskej oblasti. Na juhu a západe ohraničený Nitrianskou nivou a Nitrianskou pahorkatinou, na severe Hornonitrianskou kotlinou a Vtáčnikom, na východe Pohronským Inovcom a na juhovýchode Žitavskou pahorkatinou. Rozloha 496km2. Patrí medzi jadrové pohoria, ktorých jadro je budované granitoidnými horninami a kryštalickými bridlicami. Na jadre sú obalové série a príkrovy – kremence, pieskovce, ílovité bridlice, vápence a dolomity. Charakteristické pre toto pohorie sú kremencové tzv. hôrky, ktoré vznikali zapadaním odolných kremencových vrstiev do mäkkých sedimentárnych vrstiev. Vysoký ústredný chrbát má hornatinový reliéf, po obvode pahorkatinový reliéf. Pohorie je dlhé takmer 50km, najväčšia šírka dosahuje 18km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč /829,6m/. Smerom od úpätia k najvyššej časti má teplú, mierne teplú a chladnú klimatickú oblasť. Povrch je pokrytý listnatými lesmi, najmä dubovými, dubo-hrabovými a bukovými. Na juhovýchodných okrajoch sa pestuje vinič, miestami sa tu nachádzajú ovocné sady. Lesy pohoria sú prevažne dubovo-hrabové, s prímesou buku. V Tribeči sú dva typy krajiny, hornatinová zalesnená, neosídlená krajina s lesohospodárskou funkciou a vrchovinná predhorská zalesnená krajina s enklávami lesostepí, so sústredenou vidieckou a kopaničiarskou sídelnou štruktúrou a poľnohospodárskou funkciou. Podstatná časť je v CHKO Ponitrie. Pohorie sa delí na štyri podcelky, z ktorých územie okresu zasahujú Rázdiel a Veľký Tribeč.

 

RÁZDIEL

Podcelok, ležiaci v severovýchodnej časti pohoria, sa delí na štyri menšie časti, z ktorých na územie okresu zasahuje Kolačnianska brázda, Skýcovská vrchovina a Veľkopoľská vrchovina.

 

VEĽKÝ TRIBEČ

Podcelok tvorí najvyššiu časť pohoria, leží v jeho centrálnej časti. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč /829,6m/. Podcelok sa delí na tri menšie časti, z ktorých na územie okresu zasahuje iba Hornianske predhorie.

 

Významné vrchy v pohorí Tribeč na území okresu:

 

Javorový vrch /730,6m/ – vrch v hlavnom hrebeni pohoria Tribeč na hraniciach okresu. Výrazná krajinná dominanta. Po zrútení drevenej triangulačnej veže, prevyšujúcej vrcholce stromov, je bez výhľadu. V sedle, východne od vrchu, ktorým prechádza zeleno značený turistický chodník /5123/, sú viditeľné zvyšky po kutacích banských prácach na zlato. Nachádza sa tu aj kovový kríž. Cez vrch vedie zeleno značený turistický chodník /5123/ a žlto značený turistický chodník /8150/.

Veľký Vracov /609,1m/ – vrch v zalesnenej časti Tribeča, úbočím ktorého vedie štátna cesta. Vrch je miestom tradičných výstupov turistov. Pod Vracovskými skalami je pomník s pamätnou tabuľou neznámemu rumunskému vojakovi, ktorý tu zahynul počas SNP. Nová pamätná tabuľa je z roku 1998.

Oselný vrch /601,2m/ – vrch nad Drahožickou dolinou, z ktorej je možné naň vystúpiť po zeleno značenom turistickom chodníku /5412/. Výhľady na Vtáčnik a bralá Žarnova.

Krásny vrch /566,3m/ – zalesnený vrch v hlavnom hrebeni Tribeča. Pod ním na severozápadnom svahu zaujímavý výhľad do doliny Malé Jastrabie, Plešovicu a západné svahy Vtáčnika, k vyhliadke vedie tvarová odbočka. V južnom úbočí pramene s pitnou vodou. Popod vrchol vedie zeleno značený turistický chodník /5123/ a trasa náučného chodníka.

Dobrotín /560,0m/ – vrch nad Drahožickou dolinou. Vystúpiť sa z nej na vrch dá po neznačených chodníkoch alebo zo zeleno značeného turistického chodníka /5412/ zo smeru od lúk na Brezovej. Pod vrchom sa nachádza PR Dobrotínske skaly a Dobrotínska jaskyňa.

Michalov vrch /540,9m/ – bralnatý vrch, na ktorom bolo laténske hradisko s akropolou z 1.storočia p. n.l.. Nachádzalo sa tu tiež hradisko z obdobia raného stredoveku s dvoma valmi z 11. a 12.storočia. Našli sa tu základy kamenného hradu vybudovaného v roku 1200, patriaceho v 13.storočí medzi najväčšie na Slovensku, zaniknutého v 14.storočí.

Kozlica /498,1m/ – najvyššia časť morfologicky nápadného kremencového hrebeňa južne od Klátovej Novej Vsi. Vzácna kvetena typická pre kremencové hôrky. Z vrcholu pekné výhľady na svahy Tribeča, do údolia rieky Nitra, na Považský Inovec a Strážovské vrchy.

 

DOLINY

 

BÁŇOVIE DOLINA

Nevýrazná dolinka v Nitrických vrchoch v časti Drieňov. Nachádza sa medzi vrchmi Svinia hora a Baranie rožky. Je zalesnená.

 

DLHÁ DOLINA

Dolina v severných svahoch hrebeňa Tribeč nazývaná aj Veľké Jastrabie. Vytvoril ju potok Slače. Do doliny od západu ústia Veľký Selenov, Malé Jastrabie a Machová dolina. Vo Veľkom Selenove sú zvyšky po ryžovaní zlata.

 

DRAHOŽICKÁ DOLINA

V hornej časti zalesnená dolina s potokom Drahožica v severnej časti Tribeča. Dolinou vedie asfaltová cesta. V hornej časti potoka stojí skupina budov a horáreň na mieste bývalej Drahožickej huty, ktorá vyrábala sklo až do 19.storočia. Pamätník viažuci sa k udalostiam v SNP 19.10.1944. Z doliny je možné vystúpiť na Oselný vrch s výhľadmi na svahy Vtáčnika a bralá Žarnova. Po neoznačených chodníkoch je možné vystúpiť aj na vrch Dobrotín.

 

DVORSKÁ DOLINA

Nevýrazná dolinka sa nachádza juhovýchodne od Brodzian. Z juhovýchodu obchádza Veľkú horu.

 

FARÁROVA DOLINA

Nevýrazná dolinka v Nitrianskej pahorkatine, v časti Bánovská pahorkatina. Nachádza sa pri osade Trebašovce. Preteká ňou občasný vodný tok.

 

GARDEJOVA DOLINA

Dolinka severovýchodne od vrchu Baranie rožky v Nitrických vrchoch, časti Drieňov. Časťou doliny vedie spevnená cesta. Dolina začína pri horárni Dolina.

 

HLBOKÁ DOLINA

Nevýrazná dolinka juhovýchodne od Ješkovej Vsi. Preteká ňou pravostranný prítok riečky Vyčoma, popri ktorom rastú stromy.

 

HLOMNÉ

Dolina, ktorú vytvoril Hlomniansky potok v severných svahoch Tribeča.

 

LÍŠKOVA DOLINA

Dolina nachádzajúca sa severne od obce Veľký Klíž, pod vrchom Kopanica.

 

MACHOVÁ DOLINA

Dolina je južným pokračovaním Dlhej doliny. Nachádza sa v severných svahoch Tribeča, preteká ňou potok.

 

ŠAMOROVÁ

Dolinka severovýchodne od vrchu Dobrotín. Nevýrazná a krátka dolinka, ktorou sa dá vystúpiť na lúky na Brezovej.

 

TRSTENÁ DOLINA

Dolina, ktorá sa nachádza južne od Vodnej nádrže Veľké Uherce. Vedie ňou spevnená cesta.

 

UHROVSKÁ DOLINA

Dolina v severných svahoch pohoria Tribeč, ktorou preteká rieka Vyčoma. Dolinou vedie asfaltová cesta. Pokračovaním doliny je dolina Veľká Chmelina.

 

VEĽKÁ CHMELINA

Dolina v severných svahoch pohoria Tribeč, ktorou preteká rieka Vyčoma. Vedie ňou asfaltová cesta, ktorá v závere doliny končí. V jej závere rieka Vyčoma priberá sprava ďalšie dva toky. Dolina je pokračovaním Uhrovskej doliny.

TOPlist