Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Pezinok

Územie okresu zasahuje zo severozápadu celok Malé Karpaty s podcelkom Pezinské Karpaty (časť Homoľské Karpaty), z juhovýchodu sem zasahuje celok Podunajská rovina s podcelkom Šúr a na východe je to celok Podunajská pahorkatina s podcelkom Trnavská pahorkatina (časť Podmalokarpatská pahorkatina).

 

MALÉ KARPATY

Geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Tiahne sa v dĺžke asi 100km od Hainburgu v Rakúsku po Nové Mesto nad Váhom. Rozloha 820km2. Ako hrasť oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Malé Karpaty dosahujú najvyššiu výšku v centrálnej časti (Záruby, 767,0m). Je to jadrové pohorie. V južnej časti pohoria prevládajú kryštalické horniny. Strednú časť Malých Karpát (od Bratislavy po Plavecký Peter) tvoria kryštalické bridlice prikryté druhohornými vápencami a kremencami. Severovýchodne od Kuchyne už kryštalické horniny na povrch nevystupujú, prevládajú tu druhohorné vápence a dolomity.

Severná časť Malých Karpát sa výrazne odlišuje geologickým a geomorfologickým vývojom. Kryštalické horniny tu vystriedali druhohorné vápence s dolomitmi a treťohorné pieskovce so zlepencami. Reliéf je prevažne vrchovinový. Pohorie patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy (buk, javor, jaseň, hrab a vysychajúci brest). Dubové lesy v nižších polohách prechádzajú smerom do vyšších polôh do dubo-hrabín a bučín. Na južných a východných svahoch sa oddávna pestuje vinič. Turisticky príťažlivé sú vápencové kopce (Devínska Kobyla, Vysoká, Vápenná, Pohanská, Čierna skala, Záruby, Veľký Plešivec) a rozsiahle lesy. Hustá sieť značených turistických chodníkov umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov takmer po celý rok. Malé Karpaty sa delia na 4 podcelky: Brezovské Karpaty, Čachtické Karpaty, Devínske Karpaty a Pezinské Karpaty.

Malé Karpaty tvoria CHKO Malé Karpaty.

 

PEZINSKÉ KARPATY

 

Homoľské Karpaty

 

Vrchy:

 

Veľká homoľa /709,2m/ – svojou polohou a výškou je najvýraznejším vrchom na východnej strane južnej časti Malých Karpát. Nachádza sa severozápadne od Modry. Jeho význam ocenili už v minulosti priekopníci turistiky. V roku 1894 Modranský turistický spolok na vrchole vybudoval prvú turistickú rozhľadňu. V roku 2001 bola vybudovaná nová drevená turistická Rozhľadňa. Križovatka značených turistických chodníkov /0703,2428,5102/. Cez vrchol prechádza NCH Cesta Dr. J. Ľ. Holubyho. Juhovýchodným predvrcholom je Malá homoľa /638,1m/.

Čmeľok /709,0m/ – vrch v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0701/.

Skalnatá /704,2m/ – vrch v hlavnom hrebeni Malých Karpát. Cez vrchol prechádza červeno značený turistický chodník /0701/.

Geldek /694,7m/ – pôvodný názov Jelenec. Výrazný vápencový masív severozápadne od obce Častá so strmými skalnými svahmi s dvoma vrcholmi a plošinou na chrbte. Prístupný je východný vrchol s obmedzenými výhľadmi.

Traja jazdci /687,0m/ – rozorvané Skalné útvary západne od Veľkej homole /709,2m/. Poskytujú kruhový výhľad. Zaujímavý je pohľad na malokarpatská chrbát. Je obľúbeným cieľom výletov, výstup má mierne horolezecký charakter a nachádzajú sa tu cvičné lezecké skaly. Križovatka značených turistických chodníkov /0703,5102/NCH Cesta Dr. J. Ľ. Holubyho.

Kamenná brána /607,8m/ – členitý skalnatý hrebeň juhozápadne od Veľkej homole. Údajne tadiaľto viedla cesta z Cajle do Kuchyne. Výrazné skalné útvary.

Veľký Javorník /593,7m/ – je najvyšším vrchom z troch blízko seba stojacich dominánt (Malý Javorník /583,7/ a Hviezda /568,1m/), medzi ktorými sa nachádza PR Jurské jazero.

Kukla /564,0m/ – výrazný samostatný kremencový kopec na okraji Malých Karpát juhozápadne od obce Dubová. Na vrchole je turistická Rozhľadňa, z ktorej je panoramatický výhľad na Pezinské Karpaty, Podunajskú pahorkatinu, Považský Inovec, Tribeč a za jasného počasia na pohorie Börzsöny v Maďarsku. Cez vrchol prechádza modro značený turistický chodník /2411/.

Sedlo Baba /527,0m/ – leží na hlavnom malokarpatskom chrbte a prechádza ním dôležitá cesta spájajúca Pezinok s Malackami. Križovatka značených turistických chodníkov /0701,2406/. V sedle končí NCH Pezinok-Baba. Pod sedlom známe turistické a lyžiarske rekreačné stredisko Pezinská Baba.

Zámčisko /468,0m/ – archeologická lokalita nad Modrou, časť Harmónia. Pravdepodobne okolo roku 700 p. n.l. tu existovalo opevnené hradisko. Predpokladá sa, že keď toto územie začali osídľovať Slovania, bolo Zámčisko dobudované a využívané. Zreteľné stopy obranných valov a priekop v teréne. Zo skalného zrázu je pekný výhľad na Modru, Pezinok a Podunajskú pahorkatinu. Skalné útvary. Popod vrchol prechádzajú značené turistické chodníky /2407,8106/ a cez vrchol NCH Modranským lesoparkom.

 

Doliny:

 

ČASTIANSKA DOLINA

Dolina severozápadne od obce Častá, ktorá končí pod vrchom Egreš /544,4m/. Vytvoril ju Štefanovský potok. Od lokality dolina je jej západným pokračovaním dolinka s názvom Dolina. Ústie doliny križuje modro značený turistický chodník /5104/.

 

HRUBÁ DOLINA

Dolina severozápadne od Pezinka, ktorou v spodnej časti prechádza štátna cesta z Pezinka do Malaciek. Dolinu vytvoril potok Bratina. Záverom doliny prechádzajú značené turistické chodníky /5103,8106/.

 

KOBYLSKÁ DOLINA

Dolina západne od obce Častá, ktorú vytvoril tok Gidra. V závere doliny sa nachádza VN Biela skala. NPR Hajdúchy.

 

KUČIŠDORFSKÁ DOLINA

Dolina severne od Pezinka, ktorú vytvoril Trliansky potok. Úvodom doliny prechádza modro značený turistický chodník /5102/. Východnú odnož doliny vytvoril Kamenný potok.

 

MEDVEDIE ÚDOLIE

Dlhá dolina západne od Limbachu, pozdĺž Račieho potoka až po hrebeň Malých Karpát, končí pod vrchom Somár /649,7m/. Pod hrebeňom sa rozdvojuje. V južnejšej vetve je kameňolom a v jeho blízkosti výdatná Limbašská vyvieračka. PR Zlatá studničkaPP Limbašská vyvieračka. V dolnej časti doliny sú rekreačné chaty. Dolinou a ďalej jej južnou časťou prechádza zeleno značený turistický chodník /5101/ a ústim doliny prechádza Cyklotrasa.

 

TRLIANSKA DOLINA

Nevýrazná dolinka severne od Pezinka pri obci Vinosady, ktorú vytvoril Trliansky potok.

 

VAJNORSKÁ DOLINA

Dolina juhozápadne od Svätého Jura, ktorú vytvoril Vajnorský potok.

 

SUCHÁ DOLINA

Dolina západne od obce Častá pod vrchom Veľké Vápenné /54607m/.

 

PODUNAJSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina. Je to najväčší krajinný celok v SR, ktorý zaberá severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Celok v smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km, šírku 15 až nad 60km a rozlohu 6.384km2. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf (s výškovým rozdielom 31-100m). Rovinný reliéf má najmä pozdĺž Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa. Amplitúda reliéfu zriedka prekračuje hodnotu 100m, nadmorské výšky stúpajú od 110m až na 300-350m. Najvyšším bodom je Kolíňanský vrch /355,8m/. Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Jeho geologické podložie tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Patrí do teplej klimatickej oblasti typu nížinnej, mierne teplej a mierne suchej klímy. Podunajská pahorkatina je silne pozmenená antropogénnou činnosťou. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Orná pôda zaberá 70-80%, trávnaté plochy a zastavané územie 20-30% celkovej plochy. Predstavuje typ nížinnej polyfunkčnej krajiny s prevahou priemyselno-poľnohospodárskej funkcie. Diferencované prírodné podmienky a antropogénna činnosť podmienili vznik subtypu nížinnej pahorkatiny s kultúrnou stepou až lesostepou, prevažne s vidieckym osídlením a poľnohospodárskou funkciou a subtypu poriečnej rovinnej krajiny s kultúrnou stepou, s vysokým podielom mestských sídiel a technicko-konštrukčných prvkov s priemyselno-poľnohospodárskou a komunikačnou funkciou. Hydrologicky patrí k povodiu Dunaja, ktorý ju odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokmi. Toky, ktoré pramenia v pahorkatine majú vrchovinno-nížinný režim s typom dažďovo-snehového odtoku. Veľmi významné sú výskyty teplých i studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najvýznamnejšie sú pramene v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a Malých Bieliciach. Podunajská pahorkatina sa člení na 11 podcelkov: Čenkovská niva, Dolnovážska niva, Hronská niva, Hronská pahorkatina, Ipeľská niva, Ipeľská pahorkatina, Nitrianska niva, Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina, Žitavská niva a Žitavská pahorkatina.

Na území okresu sa v Podunajskej pahorkatine nenachádzajú žiadne významné vrchy, sedlá a doliny.

 

TRNAVSKÁ PAHORKATINA

Budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách. Tvorí ju hnedozem. Jej časťami sú Podmalokarpatská pahorkatina a Trnavská tabuľa.

 

Podmalokarpatská pahorkatina

 

PODUNAJSKÁ ROVINA

Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina. Rozloha 3.489km2. Je to rovinný krajinný celok v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny. Na severozápade susedí s Malými Karpatmi, na severe a východe s Podunajskou pahorkatinou, na juhu a juhozápade s Maďarskom a Rakúskom. Monotónny rovinatý povrch s malými výškovými rozdielmi (nadmorská výška 110-130m) tvoria riečne usadeniny na niektorých miestach prekryté nánosmi naviatych pieskov. Najmladšie časti roviny sa nachádzajú na nivách jednotlivých tokov. Nad ich plochý povrch so zvyškami mŕtvych ramien sa miestami dvíhajú mierne vyklenuté vyvýšeniny – agradačné valy, ktoré sú budované štrkmi a štrkopieskami väčšinou prekrytými hlinitými riečnymi sedimentmi alebo lokálne previatymi pieskami a sprašami. Najrozsiahlejšia vyvýšenina sa tiahne stredom Žitného ostrova a predstavuje jeho morfologicky najstaršiu a zároveň najsuchšiu časť. Takéto mierne vyvýšené formy lemujú celý Žitný ostrov a nachádzajú sa pozdĺž Dunaja i Malého Dunaja. Nivy tokov s charakterom sústav agradačných valov sú veľmi široké. Niva Dunaja má šírku až vyše 30km, niva Váhu 7-15km. Na ramená sa vetviaca riečna sieť podporovala ukladanie materiálu na vrchole vyvýšenín. Priestory medzi vyvýšenými valmi a ich znížené okraje boli zamokrené. Niektoré mali charakter močiarov, počas vysokých vodných stavov až jazier. Vyšší stupeň roviny patrí riečnym terasám (do 30m relatívnej výšky nad Dunajom). Klimaticky patrí Podunajská rovina s výnimkou malého územia v severozápadnej časti Žitného ostrova k najsuchšiemu a najteplejšiemu typu klímy na Slovensku. Zaberá ho teplý, suchý klimatický okrsok s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom. Kvartérne a neogénne sedimenty územia sú porózne do veľkých hĺbok a majú veľké zásoby podpovrchových vôd, obyčajne artézskych i hypertermálnych. Z pôvodnej lesnej vegetácie sa zachovali len zvyšky. Najvýznamnejšie sú lesy lužné na recentných agradačných valoch Dunaja. Miestami sa zachovali aj pozdĺž Malého Dunaja, Váhu a Nitry. Na vlhkejších podmáčaných miestach sú lužné lesy mäkkých drevín, zložené z vŕb a topoľov. Na vyšších, suchších vyvýšeninách sú lužné lesy tvrdých drevín, zložené z dubov, brestov a jaseňov. Na pieskových presypoch sa miestami zachovala pieskomilná vegetácia. Podunajská rovina sa člení na 9 podcelkov: Čiližská mokraď, Galantské pláňavy, Martovská mokraď, Novozámocké pláňavy, Okoličnianska mokraď, Potôňska mokraď, Salibská mokraď, Šúr a Úľanská mokraď.

Na území okresu sa v Podunajskej rovine nenachádzajú žiadne významné vrchy, sedlá a doliny.

 

ŠÚR

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist