Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Pohoria, doliny a vrchy v okrese Senec

Územie okresu z juhu zasahuje celok Podunajská rovina podcelkami Šúr a Úľanská mokraď. Zo severu je to celok Podunajská pahorkatina podcelkom Trnavská pahorkatina (časti Podmalokarpatská pahorkatina a Trnavská tabuľa).

 

PODUNAJSKÁ PAHORKATINA

Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina. Je to najväčší krajinný celok v SR, ktorý zaberá severnú a severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Celok v smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km, šírku 15 až nad 60km a rozlohu 6.384km2. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf (s výškovým rozdielom 31-100m). Rovinný reliéf má najmä pozdĺž Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa. Amplitúda reliéfu zriedka prekračuje hodnotu 100m, nadmorské výšky stúpajú od 110m až na 300-350m. Najvyšším bodom je Kolíňanský vrch /355,8m/. Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Jeho geologické podložie tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Patrí do teplej klimatickej oblasti typu nížinnej, mierne teplej a mierne suchej klímy. Podunajská pahorkatina je silne pozmenená antropogénnou činnosťou. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Orná pôda zaberá 70-80%, trávnaté plochy a zastavané územie 20-30% celkovej plochy. Predstavuje typ nížinnej polyfunkčnej krajiny s prevahou priemyselno-poľnohospodárskej funkcie. Diferencované prírodné podmienky a antropogénna činnosť podmienili vznik subtypu nížinnej pahorkatiny s kultúrnou stepou až lesostepou, prevažne s vidieckym osídlením a poľnohospodárskou funkciou a subtypu poriečnej rovinnej krajiny s kultúrnou stepou, s vysokým podielom mestských sídiel a technicko-konštrukčných prvkov s priemyselno-poľnohospodárskou a komunikačnou funkciou. Hydrologicky patrí k povodiu Dunaja, ktorý ju odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokmi. Toky, ktoré pramenia v pahorkatine majú vrchovinno-nížinný režim s typom dažďovo-snehového odtoku. Veľmi významné sú výskyty teplých i studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najvýznamnejšie sú pramene v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a Malých Bieliciach. Podunajská pahorkatina sa člení na 11 podcelkov: Čenkovská niva, Dolnovážska niva, Hronská niva, Hronská pahorkatina, Ipeľská niva, Ipeľská pahorkatina, Nitrianska niva, Nitrianska pahorkatina, Trnavská pahorkatina, Žitavská niva a Žitavská pahorkatina.

Na území okresu sa v Podunajskej pahorkatine nenachádzajú žiadne významné vrchy, sedlá a doliny.

 

TRNAVSKÁ PAHORKATINA

Budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách. Tvorí ju hnedozem. Jej časťami sú Podmalokarpatská pahorkatina a Trnavská tabuľa.

 

Podmalokarpatská pahorkatina

 

Trnavská tabuľa

 

PODUNAJSKÁ ROVINA

Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina. Rozloha 3.489km2. Je to rovinný krajinný celok v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny. Na severozápade susedí s Malými Karpatmi, na severe a východe s Podunajskou pahorkatinou, na juhu a juhozápade s Maďarskom a Rakúskom. Monotónny rovinatý povrch s malými výškovými rozdielmi (nadmorská výška 110-130m) tvoria riečne usadeniny na niektorých miestach prekryté nánosmi naviatych pieskov. Najmladšie časti roviny sa nachádzajú na nivách jednotlivých tokov. Nad ich plochý povrch so zvyškami mŕtvych ramien sa miestami dvíhajú mierne vyklenuté vyvýšeniny – agradačné valy, ktoré sú budované štrkmi a štrkopieskami väčšinou prekrytými hlinitými riečnymi sedimentmi alebo lokálne previatymi pieskami a sprašami. Najrozsiahlejšia vyvýšenina sa tiahne stredom Žitného ostrova a predstavuje jeho morfologicky najstaršiu a zároveň najsuchšiu časť. Takéto mierne vyvýšené formy lemujú celý Žitný ostrov a nachádzajú sa pozdĺž Dunaja i Malého Dunaja. Nivy tokov s charakterom sústav agradačných valov sú veľmi široké. Niva Dunaja má šírku až vyše 30km, niva Váhu 7-15km. Na ramená sa vetviaca riečna sieť podporovala ukladanie materiálu na vrchole vyvýšenín. Priestory medzi vyvýšenými valmi a ich znížené okraje boli zamokrené. Niektoré mali charakter močiarov, počas vysokých vodných stavov až jazier. Vyšší stupeň roviny patrí riečnym terasám (do 30m relatívnej výšky nad Dunajom). Klimaticky patrí Podunajská rovina s výnimkou malého územia v severozápadnej časti Žitného ostrova k najsuchšiemu a najteplejšiemu typu klímy na Slovensku. Zaberá ho teplý, suchý klimatický okrsok s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom. Kvartérne a neogénne sedimenty územia sú porózne do veľkých hĺbok a majú veľké zásoby podpovrchových vôd, obyčajne artézskych i hypertermálnych. Z pôvodnej lesnej vegetácie sa zachovali len zvyšky. Najvýznamnejšie sú lesy lužné na recentných agradačných valoch Dunaja. Miestami sa zachovali aj pozdĺž Malého Dunaja, Váhu a Nitry. Na vlhkejších podmáčaných miestach sú lužné lesy mäkkých drevín, zložené z vŕb a topoľov. Na vyšších, suchších vyvýšeninách sú lužné lesy tvrdých drevín, zložené z dubov, brestov a jaseňov. Na pieskových presypoch sa miestami zachovala pieskomilná vegetácia. Podunajská rovina sa člení na 9 podcelkov: Čiližská mokraď, Galantské pláňavy, Martovská mokraď, Novozámocké pláňavy, Okoličnianska mokraď, Potôňska mokraď, Salibská mokraď, Šúr a Úľanská mokraď.

Na území okresu sa v Podunajskej rovine nenachádzajú žiadne významné vrchy, sedlá a doliny.

 

ŠÚR

 

ÚĽANSKÁ MOKRAĎ

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist