Krížom-krážom.eu

BREZOVEC. Chrám všetkých svätých.

Moderný pravoslávny Chrám všetkých svätých bol postavený v 20.storočí.

ČUKALOVCE. Chrám zostúpenia Svätého Ducha.

Moderný pravoslávny Chrám zostúpenia Svätého Ducha bol postavený v 20.storočí.

DÚBRAVA. Chrám zoslania Svätého Ducha.

Moderný pravoslávny Chrám zoslania Svätého Ducha bol postavený v 20.storočí.

HOSTOVICE. Chrám záštity Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám záštity Presvätej Bohorodičky bol postavený v byzantskom štýle v 21.storočí.

HRABOVÁ ROZTOKA. Chrám svätého kniežaťa Vladimíra.

Moderný pravoslávny Chrám svätého kniežaťa Vladimíra bol postavený v 20.storočí.

KALNÁ ROZTOKA. Chrám svätého proroka Eliáša.

Moderný pravoslávny Chrám svätého proroka Eliáša bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Kalná.

KALNÁ ROZTOKA. Chrám svätého Juraja, veľkomučeníka.

Moderný pravoslávny Chrám svätého Juraja, veľkomučeníka bol postavený v 20.storočí. Nachádza sa v časti Roztoka.

KLENOVÁ. Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky.

Barokovo-klasicistický pravoslávny Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1805.

LADOMIROV. Chrám záštity Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám záštity Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

MICHAJLOV. Chrám svätého Mikuláša.

Moderný pravoslávny Chrám svätého Mikuláša bol postavený v 20.storočí.

NOVÁ SEDLICA. Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

OSADNÉ. Chrám voznesenija Hospodinovho.

Národná kultúrna pamiatka Kostol a krypta vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Kostol. Pravoslávny Chrám voznesenija Hospodinovho bol postavený v štýle modernistického hnutia v staroruskom (byzantskom) štýle v rokoch 1929-1930. Stavba s trojpriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1543, kedy ju oficiálne založili Rusíni pravoslávneho vierovyznania. Do roku 1948 sa obec nazývala Telepovce. Tí boli v roku 1726 tunajšími zemepánmi nútení prijať úniu s Rímom v 19.storočí nesprávne nazvanú ako Grécko-katolícka cirkev. V roku 1926 vznikol v obci spor s miestnym grécko-katolíckym kňazom, ktorý vyžadoval od veriacich vysoké poplatky. Vrcholom bola udalosť, keď tento kňaz pochoval manžela istej vdovy a keďže táto nemala čím zaplatiť, zobral jej zo stajne poslednú jalovicu. Preto sa obyvatelia rozhodli obrátiť sa na kňaza s prosbou o zníženie poplatkov. Ten sa im vysmial a zo žartu ich poslal za pravoslávnym duchovným, ktorý im bude slúžiť zadarmo. Ľudia jeho „radu“ prijali a poprosili pravoslávne biskupstvo o duchovného. Presne po 200 rokoch po spomínanom násilnom prechode do únie s Rímom sa celá obec vrátila k pravoslávnej viere a bohoslužby tu prišiel vykonávať duchovný Alexander Cuglevič. Grécko-katolícke biskupstvo však s týmto stavom nebolo spokojné a prisľúbilo každému, kto sa vráti k ich viere, bezplatne pôdu. Tá mala v tom čase vysokú hodnotu a tak ich ponuku prijalo 14 z 81 rodín. Nastala situácia, že pravoslávni, ktorých síce bolo v obci oveľa viac, museli opustiť miestny chrám a vykonávať bohoslužby v tunajšej škole a súkromnom dome. Rozhodli sa postaviť si vlastný chrám, čo však v tom čase nebolo vôbec jednoduché. V Prahe existovala organizácia „Jednota,“ ktorá mala na starosti pochovávanie ruských vojakov a opravu ich hrobov. Jej predsedníčkou bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu vlády ČSR Karola Kramářa. Tá miestnym veriacim poradila, aby postavili chrám ako pamätník ruským vojakom. Dokonca bola pre tento účel dňa 8.októbra 1928 Ministerstvom vnútra ČSR povolená realizácia finančnej zbierky. Jej medzilaborecko-telepovský výbor do konca roku 1928 vyzbieral 15.911 korún. Údajne tu prispel aj československý prezident T. G. Masaryk. Za necelý rok bol chrám, pamätník obetiam 1.svetovej vojny, dokončený a v roku 1930 ho posvätil mukačevský biskup Damaskin. Projektoval ho významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký. Stojí na návrší v strede obce.
• Krypta vojakov padlých v 1.svetovej vojne. (Pozri Hroby, náhrobníky a pohrebné kaplnky v okrese Snina).

PARIHUZOVCE. Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

PICHNE. Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

PRÍSLOP. Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

RUNINA. Chrám záštity Presvätej Bohorodičky.

Na mieste pôvodného dreveného kostola z roku 1796, poškodeného v 1.svetovej vojne, stojí nový murovaný pravoslávny Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky postavený v 20.storočí.

RUSKÁ VOLOVÁ. Chrám narodenia svätého Jána Krstiteľa.

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1988. Novoklasicistický jednoloďový pravoslávny Chrám svätého narodenia Jána Krstiteľa z 2.polovice 19.storočia (1891). Upravovaný bol v roku 1964. Stojí na návrší v strede obce.

RUSKÝ POTOK. Chrám svätého Michala, archanjela.

Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Postavená v štýle ľudového staviteľstva. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:

• Drevený kostol. Drevený jednoloďový pravoslávny Kostolík svätého Michala, archanjela z roku 1740. Obnovený bol v rokoch 1968-1973. Stavba lemkovského typu s obdĺžnikovým pôdorysom. Trojpriestorová zrubová stavba s mohutnou dvojstupňovou sedlovou strechou. Vstup do objektu je riešený na spôsob neskorogotických portálov. Mobiliár pochádza z 1.polovice 18.storočia. V interiéri je barokový hlavný oltár s ikonostasom z polovice 18.storočia, ostatné zariadenie je neskorobarokové. Stojí na návrší v obci.
• Drevená zvonica. (Pozri Zvonice v okrese Snina).
• Opevnenie kostola. Opevnenie okolo kostola z 18.storočia.
• Brána opevnenia. Brána opevnenia kostola z 18.storočia stojí pri kostole.
• Brána opevnenia. Brána opevnenia kostola z 18.storočia stojí pri kostole.

RUSKÝ POTOK. Chrám voznesenija Hospodinovho.

Moderný pravoslávny Chrám voznesenija Hospodinovho bol postavený v 20.storočí.

SNINA. Chrám voznesenija Hospodinovho.

Moderný pravoslávny Chrám voznesenija Hospodinovho bol postavený v 20.storočí.

STAKČÍN. Chrám Svätej Trojice.

Moderný pravoslávny Chrám Svätej Trojice bol postavený v rokoch 1947-1952.

STAKČÍN. Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky.

Z pôvodnej zaniknutej obce Dara sa zachoval murovaný kostolík z roku 1956 postavený v staroruskom historizujúcom štýle. Začal sa stavať v roku 1951 ale na inom mieste, neďaleko dreveného kostola z roku 1746.  Autorom projektu je pravoslávny mních archimandrit Andrej Kolomacký a je zasvätený narodeniu Presvätej Bohorodičky. Je to jediná sakrálna stavba, ktorá sa zachovala z obcí vysídlených z dôvodu výstavby Vodárenskej nádrže Starina. Po roku 1989 kostol začal chátrať a bol aj poškodený. Vďaka tomu, že v roku 1994 sa začali v obci Dara organizovať stretnutia rodákov, pozemkové spoločenstvo kostol opravilo a realizovalo jeho údržbu. V roku 2012 obec Stakčín dostala kostol do prenájmu a podpisom zmluvy v roku 2014 ho dostala do majetku.

UBĽA. Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla.

Moderný pravoslávny Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla bol postavený v 20.storočí.

ULIČ. Chrám záštity Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám záštity Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

ULIČSKÉ KRIVÉ. Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky.

Moderný pravoslávny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky bol postavený v 20.storočí.

ZBOJ. Chrám zostúpenia Svätého Ducha.

Moderný pravoslávny Chrám zostúpenia Svätého Ducha bol postavený v 20.storočí.