Krížom-krážom.eu

Facebook profil

» Prešovský kraj

Poloha:  Leží v severnej časti východného Slovenska. Rozlohou je druhým najväčším krajom na Slovensku. Má najväčší počet obyvateľov a druhú najmenšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.

Na území kraja sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska pri obci Nová Sedlica, hraničný trojmedzník Kremenec (49˚05´18´´ severnej zemepisnej šírky a 22˚34´03´´ východnej zemepisnej dĺžky).

Rozloha:  8 972,8 km2

Počet obyvateľov:  825 022  (k 31.12.2018)

Hustota obyvateľstva:  91,88 ob./km2

Krajské mesto:  Prešov

Hranice územia:  Kraj na západe hraničí so Žilinským krajom, na juhozápade s Banskobystrickým krajom a na juhu s Košickým krajom. Jeho severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskom a východnú hranicu tvorí štátna hranica s Ukrajinou.

Charakteristika územia:  Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Vonkajšie Západné Karpaty, Vnútorné Východné Karpaty, Vonkajšie Východné Karpaty a Veľká dunajská kotlina. Z Vnútorných Západných Karpát sem zasahujú Fatransko-tatranská oblasť (celky Branisko, Hornádska kotlina, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Podtatranská kotlina a Tatry), oblasť Lučensko-košická zníženina (celok Košická kotlina), Matransko-slanská oblasť (celok Slanské vrchy) a oblasť Slovenské rudohorie (celky Čierna hora a Spišsko-gemerský kras). Z Vonkajších Západných Karpát sem zasahujú oblasti Východné Beskydy (celky Čergov, Ľubovnianska vrchovina a Pieniny), Podhôľno-magurská oblasť (celky Bachureň, Levočské vrchy, Podtatranská brázda, Spišská Magura, Spišsko-šarišské medzihorie a Šarišská vrchovina). Z Vnútorných Východných Karpát zasahuje územie kraja Vihorlatsko-gutínska oblasť (celok Vihorlatské vrchy). Z Vonkajších Východných Karpát územie kraja zasahujú oblasti Poloniny (celok Bukovské vrchy) a Nízke Beskydy (celky Beskydské predhorie, Busov, Laborecká vrchovina a Ondavská vrchovina). Z Veľkej dunajskej kotliny zasahuje územie kraja oblasť Východoslovenská nížina (celky Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina).

Najvyšší bod:  Gerlachovský štít (2 654,4 m), celok Tatry, podcelok Východné Tatry, časť Vysoké Tatry, okres Poprad – najvyšší bod Slovenska.

Najnižší bod: Hladina rieky Ondava (104,3 m) na výtoku z kraja pri obci Nižný Hrušov, celok Východoslovenská rovina, podcelok Ondavská rovina, okres Vranov nad Topľou.

Prešovský kraj sa delí na 13 okresov. Nachádza sa v nich 23 miest, 641 obcí a 1 vojenský obvod (Valaškovce, okres Humenné).

» Zaujímavosti

Cintoríny v okrese Stropkov

TISINEC. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Židovský (chasidský, Bet Olam) cintorín z 2.polovice 17.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1892, 1990, po roku 2000 a v roku 2011. Nachádza sa na ňom asi 100 náhrobkov. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa severovýchodne od obce v lokalite Židove.   TOKAJÍK. Cintorín s pamätníkom. Národná kultúrna pamiatka Cintorín s pamätníkom vyhlásená v roku 1963. …

Cintoríny v okrese Svidník

GIRALTOVCE. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Židovský cintorín z obdobia okolo roku 1800 s približne 120 náhrobníkmi. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa na ulici Tehelná v strede mesta.   HUNKOVCE. Cintorín nemeckých vojakov. Na okraji obce sa nachádza cintorín nemeckých vojakov, ktorí padli v rokoch 1939-1945 počas 2.svetovej vojny. Na základe medzivládnej československo-nemeckej zmluvy o …

Cintoríny v okrese Vranov nad Topľou

BYSTRÉ. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Židovský cintorín z polovice 19.storočia s približne 150 náhrobníkmi. Má pôdorys nepravidelného lichobežníka. Nachádza sa v obci za domom č.104.   HANUŠOVCE NAD TOPĽOU. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2000. Židovský cintorín z 18.storočia s približne 200 náhrobníkmi. Má lichobežníkový pôdorys. Nachádza sa na ulici Pod Šib …

Čirč

TOPlist