Krížom-krážom.eu

BOBROVECKÉ PLESÁ

Dve plesá v južnej časti Západných Karpát v závere Bobroveckej doliny pod sedlom Pálenica /1.573,0m/. Biele Bobrovecké pleso a Čierne Bobrovecké pleso.

BYSTRÉ PLESÁ

Skupina štyroch plies ľadovcového pôvodu v závere Bystrej doliny. Sú to najvyššie položené plesá v Západných Tatrách. Tri Vyšné Bystré plesá sa nachádzajú priamo pod Bystrou /2.248,4m/ v ľadovcovom kotle v nadmorskej výške 1.879m. Z nich najväčšie s rozlohou 0,86ha je zároveň najhlbším plesom Západných Tatier s hĺbkou 12,5m. V bočnom kotle  pod Nižnou Bystrou /2.162,3m/ sa v nadmorskej výške 1.837m nachádza Nižné Bystré pleso, známe ako Anitino očko.

DVE PLIESKA POD ĎUMBIEROM

JAMNÍCKE PLESÁ

Plesá v južnej časti Západných Tatier v závere Jamníckej doliny. Nižné Jamnícke pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1.732m. Je hlboké 4m a má rozlohu 1,178m. Vyšné Jamnícke pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1.836m a má rozlohu 0,41ha. Nachádzajú sa v kotle pod Volovcom /2.063,4m/. Pri nich vodopády.

LUKOVÉ PLIESKO

RAČKOVE PLESÁ

Plesá v ľadovcovom kotle Račkovej doliny v Západných Tatrách. Vyšné pleso má rozlohu 0,74ha a hĺbku 10m. Dolné, zahradené nánosmi, má rozlohu 1,19ha a najväčšiu hĺbku 1,5m. V suchom období pri poklese vody sa vynorí vyvýšenina dna a vzniknú dve plesá /tzv. Suché pleso/. V mimoriadne vlhkých obdobiach všetky plesá splynú v jedno.

VRBICKÉ PLESO

Národná prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1975, novelizovaná v roku 1996. Výmera 7.300m2, ochranné pásmo 247.100m2. Najvýznamnejší a najznámejší jav ľadovcového plesa v Nízkych Tatrách. Leží v nadmorskej výške 1.113m. Vzniklo zahradením údolia morénou. Ochrana najväčšieho nízkotatranského morénového plesa, ktoré vzniklo ľadovcovou modeláciou severných svahov Nízkych Tatier. Najväčšia hĺbka plesa je 8m, časť plesa je zarastená vegetáciou. Vo veľmi estetickom prostredí sú stopy po zaľadnení. Nachádza sa pri obci Demänovská Dolina.