» Trenčiansky kraj
Poloha: Leží v severozápadnej časti Slovenska. Rozlohou je tretím najmenším krajom na Slovensku. Má druhý najmenší počet obyvateľov a tretiu najväčšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.
Rozloha: 4 501,8 km2
Počet obyvateľov: 585 882 (k 31.12.2018)
Hustota obyvateľstva: 130,31 ob./km2
Krajské mesto: Trenčín
Hranice územia: Na severovýchode hraničí so Žilinským krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom, na juhu s Nitrianskym krajom a na juhozápade s Trnavským krajom. Jeho západnú hranicu tvorí štátna hranica s Českou republikou.
Charakteristika územia: Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Vonkajšie Západné Karpaty a Malá dunajská panva. Z Vnútorných Západných Karpát územie kraja zasahuje Fatransko-tatranská oblasť (celky Hornonitrianska kotlina, Malá Fatra, Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Tribeč, Žiar a Žilinská kotlina) a Slovenské stredohorie (Kremnické vrchy a Vtáčnik). Z Vonkajších Západných Karpát územie zasahuje oblasť Slovensko-moravské Karpaty (celky Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina a Považské podolie). Z Malej dunajskej panvy na územie kraja zasahuje Podunajská nížina (celok Podunajská pahorkatina).
Najvyšší bod: Vtáčnik (1 345,8 m), celok Vtáčnik, podcelok Vysoký Vtáčnik, okres Prievidza.
Najnižší bod: Hladina rieky Váh (166,4 m) na výtoku z kraja pri obci Horná Streda, celok Podunajská pahorkatina, podcelok Dolnovážska niva, okres Nové Mesto nad Váhom.
Trenčiansky kraj sa delí na 9 okresov. Nachádza sa v nich 18 miest a 258 obcí.
» Zaujímavosti
Adamovské Kochanovce
POLOHA. Obec leží v západnej časti okresu, v Považskom podolí. Leží na pravom brehu Váhu juhozápadne od okresného mesta. HISTÓRIA. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Adamoviec, ku ktorým už boli v tej dobe od roku 1895 pripojené Malé Bierovce a Kochanovce. Na území dnešných obcí ležali podľa písomných prameňov osady Nezeta a Trebieň. Nezeta alebo Nežetice boli doložené v rokoch 1358 a 1366. Posledná písomná z …
Bánovce nad Bebravou
POLOHA. Mesto leží na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov na brehoch rieky Bebrava. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1234, kedy sa spomínajú ako villa Ben (ďalšie názvy: 1295 Baan, 1389 Banovice, 1454 Fortalicium Ban, 1461 Castellum Baan, 1471 Banowcze, 1499 Fortalicium Banowiecz, 1773 Banowcze, 1927 Bánovce nad Bebravou). V roku 1295 patrila panstvu Uhrovec, neskôr sa stala sídlom panstva Bánovce. P …
Beckov
POLOHA. Obec leží na rozhraní Považského podolia a Považského Inovca, na brehoch Váhu. Leží v severovýchodnej časti okresu. HISTÓRIA. O osade pod hradom sú prvé písomné zmienky z roku 1208 ako Blundix, ale už v roku 1200 ju spomína Anonymus ako Blundus. Ďalšie názvy: 1264 Bolonduch, začiatkom 14.storočia Bolondoc, 1332 Bolondug, 1388 Galaucz sive Beczkow, 1385 Bolunduz, 1431 Beczkow. Pôvodná osada pod hradom je starého pôvodu, ale je …
Beluša
POLOHA. Obec leží v Považskom podolí, v severnej časti Ilavskej kotliny, v blízkosti brehov rieky Váh, pri ústí riečky Pružinka do Váhu. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330 v doklade o určení chotárnej hranice medzi Belušou a Tŕstím, kedy sa spomína ako terra Belos (ďalšie názvy: 1369 Belus, 1375 civitas Belus, 1773 Bellussa). Podľa ústneho podania obec Beluša existovala už koncom 13.storočia, kedy bola prvýkrát meno …
Bobot
POLOHA. Obec leží vo východnej časti okresu, v Nitrianskej pahorkatine. Leží na brehoch potoka Machnáč, juhovýchodne od okresného mesta. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1240, kedy sa spomína ako Bodac. Prvá zmienka o obci je v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337, kde sa spomína farár Plebanus de Bodac /Podag/. Obec bola poddanskou obcou trenčianskeho panstva. Patrila Matúšovi Čákovi Trenč …
Bodiná
POLOHA. Obec leží v Súľovských vrchoch v CHKO Strážovské vrchy. Leží v doline, ktorú vytvorila rieka Bodianka. HISTÓRIA. Obec sa spomínala v roku 1345 ako Bood (ďalšie názvy: 1430 Bodowhylhota, 1431 Bodina Lehotha, Budynlehota, 1786 Bogyina). Súčasný názov sa používa od roku 1927. Bola založená začiatkom 14.storočia na zákupnom práve. Patrila zemianskym rodinám Súľovskovcov a Szalókiovcov, v roku 1471 dočasne panst …
Bohunice
POLOHA. Obec leží na hranici Považského podolia a Bielych Karpát na vstupe do Krivoklátskej doliny. Leží na brehoch Krivoklátskeho potoka. HISTÓRIA. Obec sa spomína v roku 1229 ako Bohwnycz (ďalšie názvy: 1409 Bohunicz, 1439 Bohonycze, 1773 Bohunicze). Prvýkrát sa písomne spomína na kúpnom doklade vydanou nitrianskou kapitulou. Patrila zemianskym rodinám Bohunických a Pružinských, od začiatku 14.storočia panstvu hradu Vršatec. V roku …
Bojnice
POLOHA. Mesto leží v centrálnej časti okresu, v Hornonitrianskej kotline, na južnom úpätí Malej Magury. Leží západne od okresného mesta. HISTÓRIA. Bojnice existovali už v 6.storočí ako strážna osada. Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Kráľovský hrad bol postavený koncom 11.storočia. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach z roku 1113 v listine zoborského opátstva sa spomína bojnické podhradie „de s …
Bolešov
POLOHA. Obec leží na nive Váhu v Považskom podolí v podhorí Bielych Karpát na brehoch Bolešovského potoka. HISTÓRIA. Obec sa spomína v roku 1331 ako Bolleso (ďalšie názvy: 1414 Boleschov, 1484 Bolessow). Patrila pôvodne zemianskym rodinám Bolešovských a Kľúčovských. V roku 1598 mala 33 domov, v roku 1784 mala 61 domov a v roku 1828 mala 33 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom, v 19.storočí tu pracovali tri …
Borčany
POLOHA. Obec leží na Podunajskej pahorkatine pri riečke Livina pri južnej hranici okresu. Obcou preteká riečka Višňová. HISTÓRIA. Obec sa spomína už v roku 1113 v tzv. Zoborskej listine kráľa Kolomana ako Borscan (ďalšie názvy: 1208 Bursix, 1417 Barchan, Borchan, 1513 Borczan, 1773 Male Borczany, 1920 Borčany), jej ohraničený chotár v roku 1208. Patrila nitrianskemu biskupstvu, neskôr miestnym zemepánom. V roku 1598 mala obec 8 domov …