» Trenčiansky kraj
Poloha: Leží v severozápadnej časti Slovenska. Rozlohou je tretím najmenším krajom na Slovensku. Má druhý najmenší počet obyvateľov a tretiu najväčšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.
Rozloha: 4 501,8 km2
Počet obyvateľov: 585 882 (k 31.12.2018)
Hustota obyvateľstva: 130,31 ob./km2
Krajské mesto: Trenčín
Hranice územia: Na severovýchode hraničí so Žilinským krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom, na juhu s Nitrianskym krajom a na juhozápade s Trnavským krajom. Jeho západnú hranicu tvorí štátna hranica s Českou republikou.
Charakteristika územia: Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Vonkajšie Západné Karpaty a Malá dunajská panva. Z Vnútorných Západných Karpát územie kraja zasahuje Fatransko-tatranská oblasť (celky Hornonitrianska kotlina, Malá Fatra, Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Tribeč, Žiar a Žilinská kotlina) a Slovenské stredohorie (Kremnické vrchy a Vtáčnik). Z Vonkajších Západných Karpát územie zasahuje oblasť Slovensko-moravské Karpaty (celky Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina a Považské podolie). Z Malej dunajskej panvy na územie kraja zasahuje Podunajská nížina (celok Podunajská pahorkatina).
Najvyšší bod: Vtáčnik (1 345,8 m), celok Vtáčnik, podcelok Vysoký Vtáčnik, okres Prievidza.
Najnižší bod: Hladina rieky Váh (166,4 m) na výtoku z kraja pri obci Horná Streda, celok Podunajská pahorkatina, podcelok Dolnovážska niva, okres Nové Mesto nad Váhom.
Trenčiansky kraj sa delí na 9 okresov. Nachádza sa v nich 18 miest a 258 obcí.
» Zaujímavosti
Chrenovec-Brusno
POLOHA. Obec leží vo východnej časti okresu, v Hornonitrianskej kotline, v časti Handlovská kotlina. Leží na brehoch rieky Handlovka východne od okresného mesta. HISTÓRIA. Dnešná obec vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch pôvodne samostatných obcí Chrenovec a Brusno. Najskôr sa Brusno stalo miestnou časťou Chrenovca a v roku 1993 vznikli dve rovnoprávne časti obce s dnešným spoločným názvom. Ďalšou miestnou časťou Chrenovca bola v rokoc …
Chudá Lehota
POLOHA. Obec leží na Podunajskej pahorkatine pri južnej hranici okresu. Leží pri riečke Livina. HISTÓRIA. Územie bolo pravdepodobne osídlené už v 12.storočí, keď bolo súčasťou kláštorného majetku kláštora benediktínov na Zobore pod starým názvom Dubokany. Obec bola založená už pred rokom 1345 na zákupnom práve. Prvýkrát sa spomína v roku 1400 ako Wylies, Wyles (ďalšie názvy: 1773 Chuda Lehotha, 1920 Chudô-Lehota, 1927 Chudá Lehota). …
Chvojnica
POLOHA. Obec leží v severozápadnej časti okresu. Leží ba brehoch riečky Chvojnica, v Bielych Karpatoch. HISTÓRIA. Obec vznikla v roku 1957 odlúčením častí kopaníc obcí Vrbovce, Častkov a Sobotište. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. HISTÓRIA OSÍDLENIA. OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ. Človek. Kostoly: Baptistický, Katolícky. Príroda. Vrchy: Žalostiná, Kobyla. CHKO Biele Karpaty …
Chvojnica
POLOHA. Obec leží v severozápadnej časti okresu, v Strážovských vrchoch, v severnej časti pohoria Magura. Leží severozápadne od okresného mesta. HISTÓRIA. Osídlenie obce úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti, prišli sem z Nitrianskeho Pravna v roku 1337. Bývalá banícka obec je prvýkrát písomne doložená v roku 1614 ako Chojnica (ďalš …
Chynorany
POLOHA. Obec leží v západnej časti okresu, v Nitrianskej nive, medzi tokmi Bebrava a Nitra. HISTÓRIA. Písomne je územie obce doložené z roku 1130, kedy sa spomína ako terra Styneren. Vyvinula sa zo starej slovanskej osady z 11.storočia. Pôvodne patrila hradu Nitra, neskôr ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1243 sa obec spomína ako Hyrenouch. Vtedy bola vlastníctvom šľachticov Dona, Nacika, Dybáka a Tibu. V roku 1243 sa obec stala m …
Čierna Lehota
POLOHA. Obec leží v Strážovských vrchoch, v Zliechovskej pahorkatine. Leží na konci doliny, ktorú vytvorila rieka Bebrava vo svojom hornom toku. Leží v severnej časti okresu. HISTÓRIA. Obec bola založená v 13.storočí na zákupnom práve. Prvýkrát sa územie obce písomne spomína v roku 1296. Samotná obec sa spomína v roku 1389 ako Cherna Lehota (ďalšie názvy: 1481 Cherna Lyhota, 1506 Cherna Lehota, 1773 Cžerna Lehota). Patrila panstvu Uh …
Cigeľ
POLOHA. Obec leží v centrálnej časti okresu, v Hornonitrianskej kotline, v severozápadnom podhorí pohoria Vtáčnik. Leží južne od okresného mesta. HISTÓRIA. Najstaršia zmienka o obci je z roku 1362, kedy sa spomína ako banícka obec pod názvom Luchka, Lúčky (ďalšie názvy: 1461 Cyglen, 1773 Czigell, 1920 Cigľa, 1927 Cigeľ). Vznikla na území hradného panstva Prievidza. V roku 1362 ju bojnický kastelán Ján Gillet daroval Petrovi zo Šútovi …
Cimenná
POLOHA. Obec leží v Podunajskej pahorkatine, v podhorí Považského Inovca, na brehoch riečky Haláčovka. Leží v západnej časti okresu. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1484, kedy sa spomína ako Czymyna (ďalšie názvy: 1598 Czimenna, 1808 Cymenná). Patrila panstvu Trenčín-Bánovce, časť rodinám Surányovcov, Halácsyovcov a Sokyovcov. V roku 1598 tvorila panský majer, v roku 1720 sa spomínajú vinice, v roku 1784 mala 11 domov …
Cintoríny v okrese Bánovce nad Bebravou
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Židovský cintorín. V jeho starej časti stojí asi 55 náhrobníkov s hebrejskými a nemeckými nápismi. Časť cintorína bola v roku 1990 adaptovaná na mestský kresťanský cintorín. Je tu pamätná tabuľa židovským obetiam 2.svetovej vojny. DEŽERICE. Židovský cintorín. KŠINNÁ. Príkostolný cintorín. Pamiatkový objekt NKP Kostola a príkostolný cintorín vyhlásený v roku 2016. Zaniknutý románsky príkostolný …
Cintoríny v okrese Ilava
BOLEŠOV. Židovský cintorín. Židovský cintorín. ILAVA. Židovský cintorín. Židovský cintorín s barokovými náhrobníkmi z 2.polovice 17.storočia. …