» Trnavský kraj
Poloha: Leží na juhozápade Slovenska. Rozlohou je druhým najmenším krajom na Slovensku. Má najmenší počet obyvateľov a druhú najväčšiu hustotu obyvateľstva na Slovensku.
Rozloha: 4 146,3 km2
Počet obyvateľov: 563 591 (k 31.12.2018)
Hustota obyvateľstva: 135,78 ob./km2
Krajské mesto: Trnava
Hranice územia: Kraj má členitú hranicu. Na severe hraničí s Trenčianskym krajom, na západe s Bratislavským krajom a na východe s Nitrianskym krajom. Jeho severozápadnú hranicu tvorí štátna hranica s Českou republikou a južnú hranicu tvorí štátna hranica s Maďarskom.
Charakteristika územia: Územie kraja patrí do subprovincií Vnútorné Západné Karpaty, Vonkajšie Západné Karpaty, Viedenská kotlina a Malá dunajská panva. Z Vnútorných Západných Karpát územie kraja zasahuje Fatransko-tatranská oblasť (celky Malé Karpaty a Považský Inovec). Z Vonkajších Západných Karpát sem zasahuje oblasť Slovensko-moravské Karpaty (celky Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina). Z Viedenskej kotliny zasahujú územie kraja oblasti Záhorská nížina (celky Borská nížina a Chvojnická pahorkatina) a Juhomoravská panva (celok Dolnomoravský úval). Malá dunajská panva územie kraja zasahuje oblasťou Podunajská nížina (celky Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina).
Najvyšší bod: Záruby (767,4 m), celok Malé Karpaty, podcelok Pezinské Karpaty, časť Biele hory, okres Trnava.
Najnižší bod: Kataster mesta Veľký Meder (108,5 m), celok Podunajská rovina, podcelok Čiližská mokraď, okres Dunajská Streda.
Trnavský kraj sa delí na 7 okresov. Nachádza sa v nich 17 miest a 234 obcí.
» Zaujímavosti
Chropov
…
Čierna Voda
POLOHA. Obec leží v centrálnej časti okresu v Podunajskej rovine. Leží na pravom brehu rieky Čierna voda juhozápadne od okresného mesta. HISTÓRIA. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 v Zoborskej listine. Ďalšia zmienka je z roku 1217. Začiatkom 14.storočia patrila panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou obcou šintavského a po roku 1817 čeklískeho panstva. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku. &nb …
Čierny Brod
POLOHA. Obec leží v centrálnej časti okresu v Podunajskej rovine. Leží na ľavom brehu rieky Čierna voda juhozápadne od okresného mesta. HISTÓRIA. Prvá zmienka o obci je z roku 1297 kedy sa spomína ako kráľovský majetok patriaci Bratislavskému hradu. Od 19.storočia bola poddanskou obcou šintavského panstva. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku. HISTÓRIA OSÍDLENIA. Archeologická lokalita. Pohrebi …
Cífer
POLOHA. HISTÓRIA. HISTÓRIA OSÍDLENIA. OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ. Človek. Príroda. Turistika. MIESTNE ČASTI. Cífer Jarná Pác …
Čiližská Radvaň
POLOHA. Obec leží v juhovýchodnej časti okresu v Podunajskej rovine na Žitnom ostrove. Leží juhovýchodne od okresného mesta. HISTÓRIA. Prvá zmienka o obci je z roku 1252. Patrila zoborskému kláštoru, od roku 1268 panstvu Komárno a neskôr miestnym zemepánom. V roku 1861 obec vyhorela. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku. HISTÓRIA OSÍDLENIA. OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ, VIDIEŤ A PREJSŤ. …
Cintoríny v okrese Dunajská Streda
ŠAMORÍN. Príkostolný cintorín. Pamiatkový objekt NKP Kostol a príkostolný cintorín vyhlásený v roku 2017. Zaniknutý príkostolný gotický cintorín z 15. a 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys. V súčasnosti neaktívny cintorín sa nachádza okolo rímsko-katolíckeho Kostola svätej Margity Antiochijskej, ktorý stojí v časti Bučuháza na konci osady Šámot (Šámotský majer). …
Cintoríny v okrese Galanta
SEREĎ. Židovský cintorín. Židovský cintorín je pamiatkou na niekdajšiu židovskú komunitu v meste. …
Cintoríny v okrese Hlohovec
HLOHOVEC. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1991. Židovský cintorín zo 17.storočia s obdĺžnikovým pôdorysom. Nachádza sa na ulici Nitrianska pri hlavnej ceste v smere na Nitru. …
Cintoríny v okrese Piešťany
KRAKOVANY. Príkostolný cintorín. Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1963. Cintorín okolo rímsko-katolíckeho Kostola svätého Gála, opáta z 2.polovice 14.storočia. Upravovaný bol v 17., 18. a 19.storočí. Má nepravidelný pôdorys. VRBOVÉ. Židovský cintorín. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1994. Židovský cintorín z polovice 18.storočia. Stále sa na ňom pochováva. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa …