Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Veľkoplošné chránené územia v okrese Bratislava II

CHKO DUNAJSKÉ LUHY

Vyhlásená bola 3.3.1998. Rozloha 12.284,4609ha. Slovensko-maďarský úsek Dunaja s rozsiahlou sústavou riečnych ramien predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie. Vyznačuje sa bohatosťou vodných, mokraďných a lesných ekosystémov s vysokou druhovou rozmanitosťou. Dunaj je medzinárodne významným biokoridorom, ktorým pravidelne sezónne migrujú početné druhy vtákov, rýb a iných živočíchov. I keď výstavbou Vodného diela Gabčíkovo došlo k rozsiahlym zmenám v prírodnom prostredí pozdĺž slovenského úseku Dunaja, územie reprezentuje naďalej významný komplex ekosystémov, vyžadujúci účinnejšiu ochranu. Zo 172km dlhého slovenského úseku Dunaja je z hľadiska ochrany prírody najhodnotnejší 80km dlhý úsek od Bratislavy po Zlatnú na Ostrove s vyvinutým ramenným systémom, rozsiahlymi komplexmi lužných lesov a aluviálnych lúk. Chránené vtáčie územie pozostáva z 5 priestorovo oddelených častí z dôvodu nezávislého výskytu lužných ekosystémov na slovenskom úseku Dunaja. Prvé dve časti sa rozkladajú po oboch stranách Dunaja. Zahrnujú široké spektrum suchých a vodou ovplyvnených ekosystémov, vrátane časti vodnej plochy Hrušovskej zdrže o výmere 563ha. Treťou, najrozsiahlejšou lesnatou časťou chráneného územia, je sústava ľavostranných ramien Dunaja v úseku medzi obcami Dobrohošť a Sap. Podobný prírodný charakter má aj štvrtá časť medzi obcami Sap a Číčov. Jej osobitosťou sú hlboké neprietočné slepé ramená Dunaja pri Číčove a Kľúčovci. Poslednou, najvýchodnejšou časťou je Veľkolélsky ostrov. Reprezentuje komplex lesopoľnohospodárskej krajiny. Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, lekovec štítnatý a iné. V lúčnych spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách, rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých – vstavač ploštičný, vojenský, obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a iné. Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav. Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné. Zoogeografiky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmú faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako 1.800 druhov chrobákov. Z drobných cicavcov je významný reliktný výskyt hraboša severského. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím. Dôležitou zložkou živočíšstva chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina živočíchov patrí medzi najviac postihnuté výstavbou vodných diel na Dunaji. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý. Celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu.

 

CHVÚ DUNAJSKÉ LUHY

Súčasťou územia CHKO Dunajské luhy je od 24.10.2008 Chránené vtáčie územie Dunajské luhy s rozlohou 16.511,58ha. Novelizované bolo v roku 2013. Účelom jeho vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, brehule hnedej, bučiačika močiarneho, čajky čiernohlavej, haje tmavej, hlaholky severskej, hrdzavky potápavej, chochlačky sivej, chochlačky vrkočatej, kačice chrapľavej, kačice chripľavej, kalužiaka červenonohého, kane močiarnej, ľabtušky poľnej, orliaka morského, potápača bieleho, rybára riečneho, rybárika riečneho, volavky striebristej a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa vyhlasuje aj na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov a zabezpečenia podmienok prežitia a rozmnožovania sťahovavých vodných druhov vtákov vytvárajúcich zoskupenia počas migrácie alebo zimovania (kalužiak riečny, kačica ostrochvostá, kačica lyžičiarka, kačica chrapkavá, kačica hvízdavá, kačica divá, kačica chripľavá, hus bieločelá, hus divá, hus siatinná, volavka popolavá, chochlačka sivá, chochlačka vrkočatá, chochlačka morská, chochlačka bielooká, hlaholka severská, labuť spevavá, labuť hrbozobá, volavka biela, lyska čierna, močiarnica mekotavá, sliepočka zelenonohá, potáplica severská, potáplica štíhlozobá, čajka bielohlavá, čajka sivá, čajka smejivá, močiarnica tichá, turpan tmavý, turpan čierny, potápač biely, potápač veľký, potápač dlhozobý, hrdzavka potápavá, kormorán veľký, potápka chochlatá, potápka červenokrká, potápka čiernokrká, chriašteľ vodný, potápka hnedá a kalužiak perlavý).

TOPlist