Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Veľkoplošné chránené územia v okrese Dolný Kubín

NP MALÁ FATRA

Malá Fatra svojou prírodou, zachovanými spoločenstvami s množstvom chránených, vzácnych, endemických i reliktných druhov organizmov, z ktorý niektoré tu majú západnú hranicu svojho rozšírenia v Karpatoch, patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Veľkoplošné chránené územie Malá Fatra bolo vyhlásené za CHKO už v roku 1967. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol 18.1.1988 na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. V roku 2005 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia je 22.630ha, na rozlohe 23.262ha ho obklopuje ochranné pásmo, ktoré má funkciu tlmiacej nárazníkovej zóny nepriaznivých vplyvov socio-ekonomického využívania okolitej krajiny.

NP Malá Fatra má v systéme chránených území Slovenska, ale i Karpát, výnimočné postavenie, je najzápadnejšie položeným NP v rámci celého karpatského oblúka. Vlastný NP zaberá územie Krivánskej Malej Fatry. Vyznačuje sa mimoriadnou pestrosťou geologických, geomorfologických a klimatických pomerov, ktoré predstavujú najvyššiu koncentráciu ekosystémovej diverzity a vysokej krajinársko-estetickej hodnoty. Zachovali sa tu prirodzené ekosystémy s veľkou rozmanitosťou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre Západné Karpaty. Najvyšším vrchom územia je Veľký Kriváň /1.708,7m/, najnižšie položené miesto /350,0m/ je rieka Váh pri Strečne na hranici ochranného pásma.

Geologické jadro územia tvoria granodiority. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série krížňanského a chočského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, slieňovce, slienité bridlice a pieskovce). Povrch horstva je rozdielny. Na vápnitých horninách vznikali tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým a zaobleným povrchom na granodioritoch. Najbohatšie tvarovaný reliéf je na dolomitoch. Podzemné krasové javy sú vyvinuté na vápencoch. Reliéf na žulách je zaoblený, ale vyskytujú sa aj hlboké doliny, skalné steny, previsy a tiesňavy. Územie je pomerne bohaté na vodné pramene a menšie vyvieračky, vodopády. Povrchovú vodu odvádza viacero potokov, ktoré sa vlievajú do Váhu, prípadne do Oravy.

Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili vývoj typických zonálnych a azonálnych rastlinných spoločenstiev, ktoré ďalej podmienili vývoj charakteristických zoocenóz. Prevládajúcou vegetačnou formáciou sú lesné spoločenstvá, ktoré majú vo väčšine zachovanú prirodzenú štruktúru a 27% z nich sú prírodné spoločenstvá len nepatrne zasiahnuté priamou ľudskou činnosťou. Na územie NP prirodzene zasahuje 7 lesných vegetačných stupňov od dubovo-bukového cez bukovo-jedľovo-smrekový až po pásmo kosodreviny. Zasahuje sem v rámci Slovenska severná hranica prirodzeného rozšírenia dubov. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom nasleduje smrek, jedľa, kosodrevina a javor horský. Menšie zastúpenie majú dub zimný, jaseň, breza, lipa, jelša, borovica, smrekovec a tis.

Rozmanitý povrch, rozdielne poveternostné a pôdne pomery podporujú rozšírenie viacerých druhov rastlinstva (teplomilných, horských, subalpínskych i alpínskych reliktov, endemitov atď.). Najviac zastúpené sú vysokohorské druhy, pretože na miestach klimatickej inverzie (v tiesňavách a roklinách) rastú aj v nižších polohách. Najpestrejšie rastlinstvo je na dolomitoch a vápencoch. Na území bolo doteraz zistených viac ako 1.100 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov, 1 panónsky subendemit a 1 vlastný endemit Malej Fatry jarabina Margittaiho (Sorbus margittaiana). Zistených je 169 druhov rastlín zaradených do Červeného zoznamu ohrozených druhov rastlín, z ktorých je 67 kriticky ohrozených a veľmi zraniteľných druhov.

Živočíšne spoločenstvá sa vyznačujú veľkou druhovou rozmanitosťou. Z 3.000 zistených bezstavovcov 2 patria medzi kriticky ohrozené, 2 medzi ohrozené a 28 do kategórie vzácnych druhov. Zo stavovcov sú zastúpené všetky typické západokarpatské druhy okrem kamzíka a svišťa. Z 210 druhov patrí 15 do kategórie kriticky ohrozených, 56 druhov medzi ohrozené a 15 patrí do kategórie vzácnych druhov. Žije tu niekoľko desiatok endemitov Západných Karpát, z ktorých 3 sú endemity Krivánskej Malej Fatry. Celkove na území žije 188 chránených druhov, z ktorých medzi najznámejšie a charakteristické patria veľké predátory medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a mačka divá, z dravcov sú to orol skalný, jastrab veľký, včelár lesný, sokol lastovičiar a pod.

Rekreačné využitie NP je veľmi intenzívne predovšetkým v oblasti Štefanovej a Vrátnej, najmä v letnej sezóne. Územie je sprístupnené 157km turistických chodníkov. V zimnom období medzi najnavštevovanejšie strediská patrí Vrátna dolina, Trusalová a Lučivná. Vynikajúce podmienky pre lyžiarsku bežeckú turistiku a cykloturistiku sú v ochrannom pásme s vysokými esteticko-krajinárskymi hodnotami, predovšetkým v katastrálnych územiach obcí Terchová a Zázrivá.

 

CHKO HORNÁ ORAVA

Nachádza sa v najsevernejšej časti Slovenska. Vyhlásená bola 12.7.1979. Rozloha 70.333ha. V roku 2003 boli prehodnotené a upravené jej hranice, bola realizovaná zonácia oblasti. V súčasnosti má rozlohu 58.738ha. CHKO zaberá geomorfologické celky Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, časť celkov Oravská Magura a Oravská kotlina. Dĺžka územie v smere východ-západ je asi 50km, v smere sever-juh 38km. Najvyšším vrchom je Babia hora /1.724,9m/, najnižším miestom je hladina Vodnej nádrže Orava /601,0m/. V geologickej skladbe sú na chránenom území horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotline sú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Prevahu majú pieskovce (kremité, hrubozrnné, jemnozrnné i vápnité), bridlice a ílovce. Na flyšových horninách vznikol prevažne hladko modelovaný zaoblený reliéf bez skalných útvarov, kaňonov a krasových javov. Mechanickým zvetrávaním v chladných klimatických obdobiach štvrtohôr tu vznikli rozsiahle kamenné moria. Územie je veľmi bohaté na povrchovú vodu. Najväčším vodným tokom je Biela Orava, ktorá sa vlieva do VN Orava. Minerálne pramene sú v Slanej vode blízko Oravskej Polhory. Územie je pod vplyvom chladnej klimatickej oblasti. Mierne teplá oblasť ovplyvňuje len Oravskú kotlinu. Je to drsná, vlhká a chladná oblasť. Na flyšových horninách vznikajú pôdy rozličnej minerálnej hodnoty. V nižších a stredných polohách sú glejové, rašelinné a oglejené pôdy, vyššie sú hnedé pôdy, železité a humusové podzoly. Ojedinele sú rankrové surové pôdy. Značnú časť územia zaberajú lesy. Sú to najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Výnimku tvoria lesné komplexy Babej hory, Pilska a Paráča s pralesovitými porastmi smreka s prímesou jarabiny. Stupeň kosodreviny je vyvinutý na Babej hore a Pilsku. Vo vrcholových častiach Babej hory je zreteľne vyvinutý aj alpínsky stupeň reprezentovaný alpínskymi lúkami. Ďalším výnimočným javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických, vzácnych a ohrozených druhov flóry. Rašeliniská nemajú na Slovensku obdobu. Na hodnotách prírody CHKO sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z veľkých šeliem sa v nej vyskytuje medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver, jelenia, srnčia i diviačia. Charakteristickými druhmi lesa je tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, početný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch prenikol do územie los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia CHKO je oravské priehradné jazero, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu. Mnohé z vtákov sú vzácne migranty, transmigranty resp. hniezdiče. Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovištia aj viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov.

 

CHVÚ HORNÁ ORAVA

Súčasťou územia CHKO Horná Orava je od 6.4.2005 Chránené vtáčie územie Horná Orava. Rozloha 58.738ha. Účelom jeho vyhlásenia je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana bieleho, bociana čierneho, ďatľa čierneho, ďatľa trojprstého, chriašteľa bodkovaného, chriašteľa malého, chriašteľa poľného, jariabka hôrneho, kalužiaka červenonohého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, lelka lesného, orla krikľavého, orla skalného, prepelice poľnej, rybára riečneho, rybárika riečneho, sovy dlhochvostej, strakoša červenochrbtého, strakoša sivého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, včelára lesného, výra skalného, žlny sivej a žltochvosta lesného a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania.

 

CHVÚ CHOČSKÉ VRCHY

Chránené vtáčie územie Chočské vrchy bolo vyhlásené 1.2.2011 s rozlohou 16.817,50ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu sokola sťahovavého, orla skalného, výra skalného, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, žlny sivej, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho a strakoša sivého a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

 

CHVÚ MALÁ FATRA

Súčasťou územia NP Malá Fatra je od 22.12.2010 Chránené vtáčie územie Malá Fatra s rozlohou 66.228,06ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu orla skalného, sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, kuvika kapcavého, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého, skaliara pestrého, rybárika riečneho, bociana čierneho, včelára lesného, sovy dlhochvostej, lelka lesného, ďatľa hnedkavého, chriašteľa poľného, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, strakoša sivého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, muchárika sivého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, ďatľa trojprstého a muchárika červenohrdlého a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist