Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Veľkoplošné chránené územia v okrese Ilava

CHKO BIELE KARPATY

Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 111/1979 z 12.7.1979. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Senica, Trnava a Považská Bystrica a mala výmeru 62.808ha. Cieľom vyhlásenia bola ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečenie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotno-rekreačný význam. Vyhláškou 65/1989 zo 7.6.1989 účinnou od 1.8.1989 bola oblasť znovu vyhlásená ako chránená krajinná oblasť. Zaberala územie časti Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Považského podolia. Delila sa na dve samostatné časti: západnú a východnú. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Senica, Trenčín a Považská Bystrica. Celková výmera bola 43.519ha, z toho 28.420ha bol lesný pôdny fond, 12.004ha poľnohospodársky pôdny fond (z neho 2.431ha bola orná pôda, 365ha záhrady, 110ha ovocné sady, 4.174ha lúky a 4.924ha pasienky), 2.531ha ostatné plochy, 338ha zastavané plochy a nádvoria a 226ha ostatné vodné plochy. Vyhláškou 396/2003 z 28.8.2003 účinnou od 1.10.2003 bola chránená krajinná oblasť znovu vyhlásená. Vyhláška 65/1989 bola zrušená. Výmera územia je 44.567,9547ha. Pozostáva z dvoch samostatných častí: západnej a východnej. Nachádza sa v okresoch Skalica, Senica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava a Púchov.

Dôvod vyhlásenia: Biele Karpaty predstavujú charakteristický súbor prírodných hodnôt, ktoré človek oddávna využíval. Vďaka citlivému spolužitiu človeka s prírodou v minulosti sa v území zachovala pestrá mozaika lesných spoločenstiev, druhovo bohatých lúk, pasienkov, políčok a remízok, čo zvyšuje jeho druhovú diverzitu. Osobitný pôvab krajinnému obrazu dodáva kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií. Chránia sa unikátne lúčne spoločenstvá s vysokou druhovou diverzitou (vstavačovité), podmienené tradičnými extenzívnymi formami hospodárenia, prameniskové mokrade, teplomilné spoločenstvá na vápencoch bradlového pásma, bradlové skalné útvary a podobne.

Poloha: Leží na česko-slovenskom pomedzí v západnej časti karpatského oblúka. CHKO leží v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Jej chrbticu tvorí pohorie Biele Karpaty a prechádza ním štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Centrálny chrbát Bielych Karpát sa tiahne v smere juhozápad-severovýchod, dlhý je 80km a široký 11km. Je rozdelený riekami na 9 podcelkov. Najvyšším bodom CHKO je Veľká Javorina /970,0m/. CHKO nadväzuje na CHKO Bílé Karpaty na českej strane.

Geologická stavba: Biele Karpaty sú budované flyšovými sedimentmi magurskej jednotky, sprevádzanými na juhovýchode predhoria bradlovým pásmom, ktoré v krajine vystupuje ako skupina skaliek, ostré vrchy a vápencové hrebene, tesne primknuté k pieskovcovým masívom. Flyš charakterizuje striedanie pieskovcov, ílovitých bridlíc, slieňov a ílovcov. Podmieňuje charakteristický reliéf s mierne zaoblenými chrbtami a hlboko zarezanými tokmi. Prevažne karbonátové horniny bradlového pásma vystupujú v podobe šošoviek a krýh. Mohutnosťou vynikajú vápencovými úsypmi obložené Vršatské bradlá. Vyskytujú sa tu neveľké jaskyne a priepasti.

Lesy a porasty: Najväčšiu časť lesov tvoria bučiny, bukové dúbravy, do vegetácie bradlového pásma zasahuje dub plstnatý. Na exponovaných svahoch a sutiach rastú lipové a jaseňové javoriny, miestami jelšiny.

Vodstvo:

Rastlinstvo: Významným fenoménom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých, medzi ktorými sú hmyzovník Holubyho, vstavačovec Fuchsov Soóv, vstavač obyčajný, vstavašovec počerný, z iných vzácnych druhov ľalia cibuľkonosá i popolavec dlholistý moravský.

Živočíšstvo: Živočíšstvo je kombináciou karpatských lesných druhov s lesostepnými prvkami. Územie je bohaté na mnohé vzácne a chránené bezstavovce, zo vzácnych druhov motýľov sú to napríklad jasone (červenooký a chochlačkový), modráčiky (bahniskový a krvavcový). Zo stavovcov sa vyskytujú z obojživelníkov mlok (obyčajný, bodkovaný, vrchovský), salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá, rosnička zelená, ropucha bradavičnatá, skokan hnedý, skokan štíhly, ropucha zelená, z plazov užovka (obojková, stromová, hladká), slepúch lámavý, jašterica (krátkohlavá, živorodá, múrová). Vzácnu avifaunu zastupujú sokol sťahovavý, bocian (biely, čierny), labuť hrubozobá, kačica divá, včelár lesný, hadiar krátkoprstý, jastrab (veľký, krahulec), myšiak (hôrny, severský), sokol (myšiar, lastovičiar, sťahovavý), jariabok hôrny, prepelica poľná, bažant poľovný, chrapkáč poľný, sluka lesná, kukučka jarabá, výr skalný, sova lesná, myšiarka ušatá, rybárik riečny. Ďalej sa tu vyskytujú všetky spevavce. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje medveď hnedý, rys ostrovid a mačka divá. Ďalej tu žijú diviak lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, srnec lesný, muflón lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, psík medvedíkovitý, kuna lesná, hranostaj čiernochvostý, lasica hmyzožravá, tchor tmavý, veverica stromová, plch sivý, plšík lieskový, ondatra pižmová, hraboš (poľný, podzemný), myš domová, potkan hnedý, zajac poľný, jež východoeurópsky, piskor (malý, obyčajný, vrchovský), dulovnica väčšia, bielozúbka krpatá, krt obyčajný, netopiere (podkovár krpatý, netopier hvízdavý, netopier veľký, raniak hrdzavý). Na niekoľkých tokoch sa objavila vydra riečna.

Klimatické pomery:

Využitie územia:

CHKO STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 14/1989 z 27.1.1989 s účinnosťou od 1.5.1989. Rozprestierala sa na území vtedajších okresov Prievidza, Považská Bystrica a Žilina. Jej výmera bola 30.979ha (z toho 24.104ha bol lesný pôdny fond, 5.916ha poľnohospodársky pôdny fond a 969ha ostatné plochy).

Dôvod vyhlásenia: Účelom vyhlásenia oblasti za CHKO je ochrana a zveľaďovanie prírody a krajiny Strážovských a Súľovských vrchov, ich prírodných a kultúrnych hodnôt, zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na všestranný, kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno-rekreačný význam. Územie CHKO sa vyznačuje jedinečnou pestrosťou a variabilnosťou prírodných hodnôt a krajinných typov karpatského horstva na území Slovenska. Klimatické, geologické, geomorfologické, pôdne, hydrologické a hydrografické podmienky a faktory tu podmienili vývoj osobitných a cenných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev rozmanitých formácií i jedinečných typov krajiny na relatívne malom území. CHKO zabezpečuje ochranu pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny.

Poloha: CHKO Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku v okrese Považská Bystrica. Nachádza sa v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v Fatransko-tatranskej oblasti v geomorfologických celkoch Strážovské vrchy (v južnej časti) a Súľovské vrchy (v severnej časti). Najvyšším vrchom územia je Strážov /1.213,3m/. Pohoria nemajú ústredný chrbát, sú rozbrázdené všetkými smermi hustou sieťou kotlín a hlbokých údolí. Prevažnú časť územia tvorí vrchovinná až hornatinná neosídlená lesnatá krajina, nižšie časti sú odlesnené a premenené na lúky a pasienky.

Geologická stavba: Z hľadiska geologického podkladu ide o mimoriadne pestrú stavbu a ojedinelé pohoria. V Strážovských vrchoch sú zachované všetky subtatranské príkrovy (krížňanský, chočský a strážovský). Atraktívne skalné dominanty v oblasti tvoria trosky strážovského a chočského príkrovu, ktoré sa nasunuli na krížňanský príkrov. Vyskytujú sa tu jednotky príbradlovej zóny (manínsky príkrov s pribradlovým paleogénom), ktoré zväzujú centrálne Karpaty s bradlovým pásmom. Hlavné horniny tvoriace tieto príkrovy sú usadené horniny, predovšetkým vápence a dolomity. Kryštalické jadro pohoria je malé a je odhalené iba v najjužnejšej časti územia. Na povrch tu vystupujú granodiority, kremité biotitické pararuly a grafitické ruly. Keďže prevažná časť Strážovských vrchov je budovaná vápencami, vyskytujú sa tu početné krasové javy. Typickými horninami Súľovských skál sú súľovské zlepence (je to usadená hornina zložená z okruhliakov vápencov a dolomitov spojených vápnitým tmelom). Súľovské zlepence, vďaka rôznym eróznym činiteľom, nadobudli rozličné tvary reliéfu.

Lesy a porasty: Územie CHKO je prevažne lesnaté. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny (buk obyčajný). Ojedinele sa vyskytuje hrab obyčajný, dub zimný, vo vyšších polohách jedľa biela a smrek obyčajný. Bralá a skalné chrbty s plytkou pôdou obsadzuje pôvodná borovica lesná. Na chladnejších severných stenách sa sporadicky vyskytuje chránená drevina tis obyčajný. V Podhradskej doline sa nachádzajú porasty s dubom plstnatým. Zastúpené sú tu aj lipovo-javorové sutinové lesy s prevládajúcimi drevinami lipa malolistá, javor horský a jaseň štíhly.

Vodstvo: Odrazom zložitého geologického i geomorfologického vývoja územia je riečna sieť a množstvo prameňov. Strážovské vrchy sa vyznačujú vysokou kvalitou podzemných vôd.

Rastlinstvo: Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou so zastúpením teplomilných panónskych i horských a vysokohorských karpatských druhov. Zaujímavé sú vrcholové časti (Súľovské skaly, Manínska tiesňava, Podskalský Roháč, Strážov a Vápeč) s floristicky pestrou skalnou vegetáciou. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným druhom na výhrevných južne orientovaných skalách, zástupcovia horskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách na severných svahoch, niekedy aj v pomerne malej nadmorskej výške. Podstatný vplyv na charakter flóry má aj severno-južná orientácia pohoria. Dominantnými travinnými druhmi skalných mačinových spoločenstiev sú kostrava tvrdá, ostrevka vápnomilná a ostrica nízka. Z horských druhov sa tu nachádzajú astra alpínska, hlaváč lesklý, horec Clusiov, chudôbka vždyzelená, jastrabník prerastlíkovitý, kosatka kalíškatá, lomikameň metlinatý, lomikameň vystupujúci, mliečivec alpínsky, očianka soľnohradská, pichliač lepkavý, poniklec prostredný, prvosienka holá karpatská, soldanelka karpatská, stokráska Micheliho, škarda Jacquinova, trojštet alpský, valeriána trojená, vápnička skalná, večernica snežná, vratička mesiačikovitá, zvonček maličký, a iné. Zaujímavý je výskyt horských druhov v malých nadmorských výškach tiesňav a skalných úžľabín. V nižších polohách tiesňav s chladnou mikroklímou sa vyskytujú horské druhy klinček lesklý a prilbica tuhá moravská. Najviac horských a vysokohorských druhov je koncentrovaných na vrchole Strážova. Rastie tu fialka dvojkvetá, chvostník jedľovitý, iskerník alpínsky, iskerník veľkohorský, jastrabník huňatý, kostrava pestrá, kostrava tatranská, lipnica alpínska, lipnica Chaixova, ostrica pevná, ostrica vždyzelená, prerastlík dlholistý, starček subalpínsky, veronika kríčkovitá, všivec praslenatý, žerušnica horká Opizova. Na výslnných južne orientovaných skalných stenách rastú teplomilné druhy ako astra spišská, bodliak kopcový, cesnak bledožltý, cesnak sivkastý horský, devätorka rozprestretá, devätorník veľkokvetý, devätorníkovec sivý, gulôčka bodkovaná, chrastavec Kitaibelov, jagavka konáristá, kavyľ Ivanov, kavyľ pôvabný, ľan tenkolistý, ľan žltý, mednička brvitá, nevädza Triumfettova, oman mečolistý, pakost krvavý, pichliač bezbyľový, podkovka chochlatá, prerastlík kosákovitý, ranostaj pošvatý, ryžovka zelenkastá, sezel sivý, sinokvet mäkký, skalničník guľkovitý. Celkový ráz územia určujú aj travinno-bylinné porasty suchomilných a stredne vlhkomilných lúk a pasienkov. Z ohrozených druhov sa v nich hojne vyskytujú horec krížatý, mečík škridlicovitý, orlíček obyčajný, veternica lesná a žltohlav najvyšší. Na trvale zamokrených plochách sa vyskytujú mokré lúky, slatiny a prameniská, už zďaleka nápadné mohutnými trsmi ostrice metlinatej a bielymi chumáčmi páperníka úzkolistého, páperníka širokolistého. Z ďalších charakteristických druhov sa tu vyskytuje bahnička málokvetá, barička močiarna, bielokvet močiarny, čertkus lúčny, kruštík močiarny, ostrica Davallova, ostrica hostova, ostrica vzdialená, pakost močiarny, pichliač močiarny, pichliač potočný, pichliač sivý, praslička pestrá, valeriána celistvolistá, vzácne vachta trojlistá, všivec močiarny, ako aj mäsožravé rastliny rosička anglická a tučnica obyčajná. Vďaka vápenatému podložiu je územie bohaté na prítomnosť druhov z čeľade vstavačovité – orchideí. Nachádzajú sa tu viaceré západokarpatské a karpatské rastlinné endemity a subendemity (hmyzovník Holubyho, klinček lesklý, klinček včasný pravý, poniklec prostredný, poniklec slovenský, stoklas jednosteblový a soldanelka karpatská).

Živočíšstvo: Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Okrem lesných spoločenstiev sú hojné i skalné, lúčne, poľné a vodné spoločenstvá. Z vzácnych druhov živočíchov sú tu napríklad motýľ jasoň (červenooký a chochlačkový), vidlochvosty (feniklový a ovocný) a ohniváčik veľký. Okrem fúzača alpského k vzácnym chrobákom patria bystruška. Z mäkkýšov tu žije glaciálny relikt pimprlík močiarny a pimprlík mokraďový. Žije tu veľmi vzácny pavúk komôrkár pontický. Z obojživelníkov boli zaznamenané salamandra škvrnitá, mlok bodkovaný, mlok horský, kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a rosnička zelená. Z plazov tu žijú jašterica bystrá, jašterica živorodá, jašterica múrová, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka hladká, užovka stromová, užovka fŕkaná a vretenica severná. Vyskytuje sa tu sokol sťahovavý, ojedinele orol skalný, bocian čierny a tetrov hlucháň. Ďalšími dravcami sú sokol lastovičiar, sokol myšiar, jastrab krahulec, jastrab lesný, včelár lesný, myšiak lesný. Zo sov tu žijú výr skalný, kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná, sova dlhochvostá a myšiarka ušatá. Lúky sú domovom chriašteľa poľného. Rozľahlá sústava nesprístupnených jaskýň je ideálnym miestom pre zimovanie rôznych druhov netopierov. Územie CHKO je najnižšie zisteným miestom výskytu piskora vrchovského v Západných Karpatoch. Žije tu jelenia, srnčia, diviačia a muflónia raticová zver. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje vydra riečna, mačka lesná, medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.

Klimatické pomery:

Využitie územia:

CHVÚ DUBNICKÉ ŠTRKOVISKO

Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko s rozlohou 40,77ha bolo vyhlásené 17.9.2009. Účelom vyhlásenia je zachovanie biotopov rybára riečneho (Sterna hirundo) a zabezpečenie jeho prežitia a rozmnožovania.

CHVÚ STRÁŽOVSKÉ VRCHY

Súčasťou územia CHKO Strážovské vrchy je od 17.9.2009 Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy s rozlohou 58.673,08ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, lelka lesného, chriašteľa poľného, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, jariabka hôrneho, penice jarabej, ďatľa prostredného, muchárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, strakoša červenochrbtého, strakoša sivého, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, pŕhlaviara čiernohlavého, hrdličky poľnej, žltochvosta lesného a muchára sivého, a zabezpečenie podmienok na ich prežitie a rozmnožovanie.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist