Krížom-krážom.eu

NÁRODNÝ PARK NÍZKE TATRY /NAPANT/

Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený 14.6.1978 a v roku 1997 bola upravená jeho hranica. V rokoch 2004 a 2005 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia je 72.842ha a ochranné pásmo je 110.162ha. Územie sa vyznačuje rozmanitosťou fyziogeografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a tichými zákutiami. Predstavuje najrozsiahlejšie chránené územie celého karpatského oblúka.

Národný park zaberá centrálnu časť geomorfologického celku Nízke Tatry. Okrajovo zasahuje aj do Spišsko-gemerského krasu, a ochranné pásmo zasahuje aj do Kozích chrbtov, Horehronského podolia, Zvolenskej kotliny, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. Celok Nízke Tatry sa v sedle Čertovica /1.238,0m/ člení na dva podcelky Kráľovohoľské Tatry na východe a Ďumbierske Tatry na západe. Masív Nízkych Tatier patrí medzi geograficky najvýznamnejšie a ekologicky najstabilnejšie horské celky Slovenska.

Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke 80km. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahujú na Ďumbieri /2.043,4m/. Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad i geomorfologický charakter. Masív Prašivej v západnej časti s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa /1.753,2m/ je typickým príkladom hôľneho masívu s hladko modelovaným reliéfom. Úsek medzi sedlom Ďurkovej /1.709,0m/ a Čertovicou tvorí ďumbierska časť pohoria. Je najskalnatejšou skupinou celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom a so znakmi intenzívnej štvrtohornej ľadovcovej modelácie. Východná časť hrebeňa sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a až v oblasti Orlovej /1.544,2m/ a Kráľovej hole /1.946,1m/ znova nadobúda hôľny charakter. Kráľovohoľské Tatry majú svojrázny charakter. Ich mohutná a asymetrická klenba sa tiahne v smere západ-východ. Hlavný hrebeň je posunutý na juh bližšie k Hronu. Preto sú južné rázsochy a doliny kratšie ako severné.

Nízke Tatry sú druhým najvyšším kryštalinicko-jadrovým pohorím Vnútorných Západných Karpát. Pohorie vzniklo pri alpínskych horotvorných procesoch koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Centrálna časť je tvorená kryštalinikom, hlavný hrebeň okolo Ďumbiera /2043,4m/ a Prašivej /1.651,8m/ je budovaný prašivským a ďumbierskym typom žuly. Južne od žulového jadra a v kráľovohoľskej časti vystupujú kryštalické bridlice, reprezentované prevažne rulami. Po oboch stranách kryštalinika nadväzujú druhohorné obalové a príkrovové série budované vápencami a dolomitmi. Na tieto horniny sa viaže členitý bralný reliéf s bralami, tiesňavami, jaskyňami. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Jánska a Demänovská dolina s najhlbším jaskynným systémom na Slovensku (jaskyňa Starý hrad hlboká 432m) a svetoznámymi Demänovskými jaskyňami s pozoruhodne bohatou kvapľovou výzdobou. Demänovský kras je najdlhším krasovým systémom na Slovensku (32,9km).

Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov na Slovensku, Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Pohorie má veľký vodohospodársky význam nielen ako zásobáreň povrchových a podzemných vôd ale aj ako dôležitý rezervoár vlahy. Na zlomových líniách, hlavne po obvode Nízkych Tatier, sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd.

Územie národného parku bolo od dávnych čias využívané človekom. Najmä baníctvo, hutníctvo, lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo v minulosti výrazne zasiahli do prírodných pomerov horstva. Súčasný vegetačný kryt je čiastočne pozmenený, čo priamo súvisí s ľudskou činnosťou v minulosti, ale aj v súčasnosti. Najviac sa to týka nižšie položených území, ktoré človek oddávna menil a prispôsoboval svojim potrebám.

Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67% celkovej plochy územia. Rozdielnosť geologického podkladu a ďalšie ekofaktory spôsobujú horizontálnu rozdielnosť vegetácie. Lesné porasty vo vápencoch južných upätí pohoria, reprezentované často prerušovaným pásom lesa, vytvára borovica alebo buk s prímesou jedle, smrekovca alebo smreka. Na severnom úpätí tvoria lesy na vápencoch rozsiahle komplexy s prevahou buka nad jedľou a smrekom v západnej časti, kým v strednej a východnej buk ustupuje v prospech smreka s prímesou jedle, smrekovca a najmä borovice. Na kryštaliniku prevažuje smrek s prímesou jarabiny. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1.400-1.800m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky, hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.

Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Mnohé druhy sú spoločné s Vysokými a Západnými Tatrami, s výskytom prevažne druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Tieto nájdeme najmä v ľadovcových kotloch a trávnatých spoločenstvách holí. Teplomilné až xerotermné druhy sú zastúpené vo vstupných bránach dolín, najmä na južnej strane, na vápencovom podklade. Západná časť Nízkych Tatier je z hľadiska rastlinstva pestrejšia ako východná. Nápadné rozdiely je možné sledovať najmä v zložení spoločenstiev vápencových a nevápencových území. Na vápencovom podklade je rastlinstvo oveľa bohatšie a vyznačuje sa predovšetkým zastúpením typických vápnomilných druhov horských a teplomilnejších. Na bralách a kamenných moriach sa vytvorili spoločenstvá skál, skalných puklín a sutín, na alúviách v dolinách sú to jelšové lužné lesy. Sekundárne lúčne spoločenstvá sa vyskytujú na odlesnených polohách.

Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa a v porovnaní s faunou Vysokých a Západných Tatier má mnoho príbuzných znakov. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy, svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete. V Nízkych Tatrách bol úspešne reštituovaný v polovici 70.rokov 20.storočia.

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK /TANAP/

TANAP bol vyhlásený 18.12.1948 s účinnosťou od 1.1.1949.V roku 1987 boli za súčasť vlastného územia národného parku vyhlásené aj Západné Tatry. V roku 2003 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia je 73.800ha a ochranné pásmo má rozlohu 30.703ha. Národný park je tvorený najvyššou horskou skupinou v karpatskom oblúku. Ochranársky najhodnotnejšou časťou územia je vyše 55km dlhý a 17km široký geomorfologický celok Tatry. Tatry sa členia na dva podcelky Západné Tatry a Východné Tatry. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít /2.654,4m/. Západné Tatry sa delia na šesť častí (Červené vrchy, Liptovské Tatry, Liptovské kopy, Osobitá, Roháče a Sivý vrch). Najvyšším vrchom Západných Tatier je Bystrá /2.248,4m/ nachádzajúca sa v časti Liptovské Tatry. Východné Tatry sa delia na Vysoké Tatry a Belianske Tatry.

Geologická stavba územia je veľmi pestrá. Dajú sa tu rozlíšiť tri hlavné stavebné jednotky: kryštalinické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Prvohorné kryštalické jadro zaberá väčšiu časť hrebeňa a južných svahov Západných a Vysokých Tatier. Tvoria ho kryštalické bridlice, migmatity a granitoidy. Zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách výrazne prevažujú granitoidy, v Západných Tatrách sú viac zastúpené kryštalické bridlice. Sedimentárny obal tvoria horniny usadené na kryštalinickom jadre prevažne v druhohorách a neskôr sem presunuté druhohorné horniny chočského a krížňanského príkrovu (kremence, pieskovce, brekcie, zlepence, bridlice, dolomity, vápence). Nachádzajú sa hlavne v Belianskych Tatrách, v Osobitej, v Sivom vrchu a v Červených vrchoch. Flyšovú výplň Podtatranskej kotliny a Podtatranskej brázdy tvoria pieskovce a ílovce, ktoré sa usadili na dne treťohorného mora. Osobitnú skupinu geologického podložia tvoria morény a ľadovcovo-riečne usadeniny štvrtohôr. Tatry sú našim najtypickejším horstvom s ukážkami činnosti ľadovcov, ktoré po sebe zanechali mohutné morény, ľadovcové doliny, kotly, plesá. Ku geomorfologickým atraktívnostiam patria vodopády a výrazné krasové javy. Impozantné sú rozličné formy štítov, brál, sutiny, kamenné moria a osobité formy pôd.

Pri porovnaní povrchu Tatier je nápadný častejší výskyt hladko modelovaného reliéfu v Západných Tatrách oproti Vysokým Tatrám. Spôsobilo to slabšie zaľadnenie Západných Tatier, pri ktorom boli preformované predovšetkým doliny a kotliny. Medzi nimi sa zachovali rozsiahle plochy prevažne oblých chrbtov s hôľnym reliéfom. S týmto reliéfom kontrastuje glaciálny reliéf Roháčov, ktorý je jedinečný nielen bohatosťou tvarov, ale aj tým, že sa nachádza v nadmorských výškach o 300-400m nižších ako vo Vysokých Tatrách. Krasový reliéf sa viaže na vápence a dolomity obalovej časti národného parku. Charakterizujú ho škrapy, krasové jamy a najmä jaskyne a priepasti, časté sú aj vyvieračky, ponory a tiesňavy s vodopádmi.

Územie Západných Tatier patrí k čiernomorskému úmoriu s prítokmi Dunaja, najmä Váhu. Územie Vysokých Tatier patrí k baltskému úmoriu. Podnebie sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho západoeurópskeho podnebia ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť horského a vysokohorského typu (roháčska časť Západných Tatier vytvára svojou výraznou strmosťou reliéfu pre klímu, rastlinstvo a živočíšstvo vysokohorské podmienky). Typickým znakom je veľká premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu a veterných pomerov. V zime je tu častým javom teplotná inverzia. Snehová pokrývka sa tu udržuje 160-200 dní.

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi (konfigurácia terénu, zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka v posledných storočiach). Najvýznamnejšou zložkou sú lesy a kosodrevina, ktoré pokrývajú takmer dve tretiny územia. Jednu štvrtinu tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných drevín sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia od nadmorskej výšky 800m. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodné lesné spoločenstvá sa v ňom zachovali len vo zvyškoch (smrekové boriny, jedľové bučiny, vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorských výškach 800-1.200m. Predstavuje typický lesný stupeň s jedľovými bučinami so smrekom a bučinami s jedľou. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) sa nachádza vo výškach 1.200-1.500m.Takmer súvisle je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) je v nadmorských výškach 1.500-1.800m a je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny (alpínsky) je vo výškach nad 1.800m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný (subniválny), zaberajúci len vrcholové časti Vysokých Tatier, sa v Západných Tatrách nevyskytuje.

Rastlinstvo je neobyčajne bohaté, rastie tu okolo 1.300 druhov vyšších rastlín, z čoho asi polovica sú druhy horské a vysokohorské s mnohými reliktmi a endemitmi. Kvetena Západných Tatier je veľmi pestrá a zaujímavá. Na hrebeňoch Západných Tatier sa nachádzajú rastlinné spoločenstvá podobné vysokotatranským o 100-200m nižšie ako v o Vysokých Tatrách. Tento jav je podmienený drsnou vrcholovou klímou a silným zvetrávaním kryštalických hornín. Tiež glaciálne relikty tu rastú podstatne nižšie oproti ich zvyčajnému výškovému výskytu. Tento jav podmieňuje osobitá studená a vlhká mikroklíma záveru Roháčskej doliny.

Výskyt živočíchov je v značnej miere podmienený rastlinnými spoločenstvami, členitosťou terénu, pôdnymi a klimatickými pomermi. Zaujímavé sú živočíšne spoločenstvá, reprezentované typickou stredoeurópskou horskou faunou s výskytom niekoľkých endemitov a glaciálnych reliktov. Lesy sú hlavným domovom hojne sa vyskytujúcej jelenej zveri a diviakov, žije tu tiež líška obyčajná, kuna hôrna, lasica obyčajná a drobné cicavce. Vzácne je v nich zastúpená mačka divá, rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý. Z vtákov tetrov obyčajný, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, drozd kolohrivý, sovy, ďatle a ďalšie. Orol skalný je veľmi vzácny, ostatné dravce sú hojnejšie. Pre podhôľny stupeň je typický aj výskyt niektorých vtákov z lesného stupňa, ako ľabtušky vrchovskej a orešnice perlavej. Pridružuje sa k nim vrchárka červená a na vápencových skalách murárik červenokrídly. Hojné sú tiež drobné cicavce a rôzne druhy chrobákov. Ozdobou živočíšneho sveta v pásme nad hornou hranicou lesa sú kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský, glaciálne relikty a endemické poddruhy  Tatier. Významné sú tiež mnohé druhy bezstavovcov, napríklad pavúky, motýle, chrobáky a mnoho ďalších.

Vetrová smršť 19.11.2004 zničila lesné porasty na ploche asi 12.500ha a následne požiar 30.7.2005 zničil asi 220ha kalamitnej plochy, 14ha stojatých porastov a 13ha mladého lesa.

Vo februári sa TANAP spolu s poľským TPN zaradil do celosvetovej siete biosférických rezervácií pod názvom „Medzinárodná biosférická rezervácia Tatry“.

CHVÚ CHOČSKÉ VRCHY

Chránené vtáčie územie Chočské vrchy bolo vyhlásené 1.2.2011 s rozlohou 16.817,50ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu sokola sťahovavého, orla skalného, výra skalného, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, žlny sivej, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho a strakoša sivého a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

CHVÚ NÍZKE TATRY

Súčasťou územia NAPANTu je od 16.4.2010 Chránené vtáčie územie Nízke Tatry s rozlohou 98.168,52ha. Účelom zriadenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov orla skalného, tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, bociana čierneho, orla krikľavého, výra skalného, včelára lesného, ďatľa bielochrbtého, žlny sivej, ďatľa čierneho, murárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, strakoša sivého, muchára sivého, lelka lesného a chriašteľa poľného a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

CHVÚ TATRY

Súčasťou územia TANAPu je od 22.12.2010 Chránené vtáčie územie Tatry s rozlohou 54.611,29ha. Účelom zriadenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu orla skalného, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, tetrova hoľniaka, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, sokola sťahovavého, bociana čierneho, orla krikľavého, lelka lesného, ďatľa čierneho, ďatľa trojprstého a strakoša sivého a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.