Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Veľkoplošné chránené územia v okrese Partizánske

CHKO PONITRIE

Bola vyhlásená 24.6.1985. Rozloha 37.665,41ha. Chránené územie sa rozkladá na území dvoch odlišných geologicko-geomorfologických celkov, ktoré svojim rozdielnym charakterom skalného podkladu objasňujú príčiny rozširovania rastlinných spoločenstiev.

Južnejšia časť sa nachádza v pohorí Tribeč, ktoré tvorí hrádzu v smere severovýchod-juhozápad z obidvoch strán obklopenú neogénnymi panvami. Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam, je súčasťou Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Budujú ho kryštalické bridlice, granodiority, ale i horniny mezozoika (vápence, dolomity, kremence a bridlice), z ktorých k morfologicky ojedinelým patria kremencové hôrky, lemujúce jeho chrbát zo západu na východ.

Severná časť chráneného územia sa nachádza v pohorí Vtáčnik a je tvorená výhradne neogénnymi vulkanickými horninami a je súčasťou Slovenského stredohoria, ktoré je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Najrozšírenejšie na jeho území sú andezity a ich pyroklastiká.

Územie CHKO patrí do dvoch rozdielnych fytogeografických regiónov obvodu predkarpatskej flóry. Výskyt teplomilných druhov sa koncentruje v južnej časti územia, v pohorí Tribeč, najmä v podcelku Zobor, a doznieva v južnej časti pohoria Vtáčnik. Výskyt horských druhov sa koncentruje v severnej časti územia, v pohorí Vtáčnik, na temene Vtáčnika a na k severu  klesajúcich svahoch hlavného hrebeňa. V CHKO rastie vyše 1.200 druhov vyšších rastlín, pričom sú tu zastúpené tzv. hraničné prvky, ktoré dosahujú severné, východné, západné, prípadne južné hranice svojho výskytu. Chránia sa významné biotopy vtáctva a obojživelníkov, reliktná borovica lesná na vulkanickom podklade a bralnatý reliéf. Pomerne veľké relatívne prevýšenia územia, geologická stavba, časté striedanie expozície a výšková klíma podmienili aj vertikálnu pásmovitosť lesnej vegetácie. Ako pri rastlinstve, aj pri živočíšstve je územie  CHKO svojimi prírodnými pomermi a pestrou druhovou skladbou jedinečnou študijnou plochou vývoja fauny v karpatskom oblúku v poľadovej dobe. Zo zástupcov fauny si pozornosť zaslúži výskyt rysa ostrovida a mačky divej ako pôvodných šeliem. Ďalej sa tu vyskytuje jelenia, v nižších polohách srnčia a diviačia zver. Veľmi dobre sa v pohorí Tribeč darí danielej a muflonej zveri. CHKO patrí do dvoch povodí. Až na východnú časť Vtáčnika, ktorá patrí do povodia Hrona, ostatná časť patrí do povodia Nitry.

 

CHVÚ TRIBEČ

Súčasťou územia CHKO Tribeč je od 7.1.2008 Chránené vtáčie územie Tribeč s rozlohou 23.802,8ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov ďatľa prostredného, hrdličky poľnej, krutihlava hnedého, lelka lesného, muchára sivého, muchárika bielokrkého, orla kráľovského, penice jarabej, prepelice poľnej, včelára lesného, výra skalného, žltochvosta lesného a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

TOPlist