Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Veľkoplošné chránené územia v okrese Ružomberok

NAPANT

Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený 14.6.1978 a v roku 1997 bola upravená jeho hranica. V rokoch 2004 a 2005 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia je 72.842ha a ochranné pásmo je 110.162ha. Územie sa vyznačuje rozmanitosťou fyziogeografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a tichými zákutiami. Predstavuje najrozsiahlejšie chránené územie celého karpatského oblúka.

Národný park zaberá centrálnu časť geomorfologického celku Nízke Tatry. Okrajovo zasahuje aj do Spišsko-gemerského krasu, a ochranné pásmo zasahuje aj do Kozích chrbtov, Horehronského podolia, Zvolenskej kotliny, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. Celok Nízke Tatry sa v sedle Čertovica /1.238,0m/ člení na dva podcelky Kráľovohoľské Tatry na východe a Ďumbierske Tatry na západe. Masív Nízkych Tatier patrí medzi geograficky najvýznamnejšie a ekologicky najstabilnejšie horské celky Slovenska.

Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke 80km. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahujú na Ďumbieri /2.043,4m/. Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad i geomorfologický charakter. Masív Prašivej v západnej časti s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa /1.753,2m/ je typickým príkladom hôľneho masívu s hladko modelovaným reliéfom. Úsek medzi sedlom Ďurkovej /1.709,0m/ a Čertovicou tvorí ďumbierska časť pohoria. Je najskalnatejšou skupinou celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom a so znakmi intenzívnej štvrtohornej ľadovcovej modelácie. Východná časť hrebeňa sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a až v oblasti Orlovej /1.544,2m/ a Kráľovej hole /1.946,1m/ znova nadobúda hôľny charakter. Kráľovohoľské Tatry majú svojrázny charakter. Ich mohutná a asymetrická klenba sa tiahne v smere západ-východ. Hlavný hrebeň je posunutý na juh bližšie k Hronu. Preto sú južné rázsochy a doliny kratšie ako severné.

Nízke Tatry sú druhým najvyšším kryštalinicko-jadrovým pohorím Vnútorných Západných Karpát. Pohorie vzniklo pri alpínskych horotvorných procesoch koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Centrálna časť je tvorená kryštalinikom, hlavný hrebeň okolo Ďumbiera /2.043,4m/ a Prašivej /1.651,8m/ je budovaný prašivským a ďumbierskym typom žuly. Južne od žulového jadra a v kráľovohoľskej časti vystupujú kryštalické bridlice, reprezentované prevažne rulami. Po oboch stranách kryštalinika nadväzujú druhohorné obalové a príkrovové série budované vápencami a dolomitmi. Na tieto horniny sa viaže členitý bralný reliéf s bralami, tiesňavami, jaskyňami. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Jánska a Demänovská dolina s najhlbším jaskynným systémom na Slovensku (jaskyňa Starý hrad hlboká 432m) a svetoznámymi Demänovskými jaskyňami s pozoruhodne bohatou kvapľovou výzdobou. Demänovský kras je najdlhším krasovým systémom na Slovensku (32,9km).

Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov na Slovensku, Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Pohorie má veľký vodohospodársky význam nielen ako zásobáreň povrchových a podzemných vôd ale aj ako dôležitý rezervoár vlahy. Na zlomových líniách, hlavne po obvode Nízkych Tatier, sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd.

Územie národného parku bolo od dávnych čias využívané človekom. Najmä baníctvo, hutníctvo, lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo v minulosti výrazne zasiahli do prírodných pomerov horstva. Súčasný vegetačný kryt je čiastočne pozmenený, čo priamo súvisí s ľudskou činnosťou v minulosti, ale aj v súčasnosti. Najviac sa to týka nižšie položených území, ktoré človek oddávna menil a prispôsoboval svojim potrebám.

Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67% celkovej plochy územia. Rozdielnosť geologického podkladu a ďalšie ekofaktory spôsobujú horizontálnu rozdielnosť vegetácie. Lesné porasty vo vápencoch južných upätí pohoria, reprezentované často prerušovaným pásom lesa, vytvára borovica alebo buk s prímesou jedle, smrekovca alebo smreka. Na severnom úpätí tvoria lesy na vápencoch rozsiahle komplexy s prevahou buka nad jedľou a smrekom v západnej časti, kým v strednej a východnej buk ustupuje v prospech smreka s prímesou jedle, smrekovca a najmä borovice. Na kryštaliniku prevažuje smrek s prímesou jarabiny. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1.400-1.800m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky, hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.

Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Mnohé druhy sú spoločné s Vysokými a Západnými Tatrami, s výskytom prevažne druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Tieto nájdeme najmä v ľadovcových kotloch a trávnatých spoločenstvách holí. Teplomilné až xerotermné druhy sú zastúpené vo vstupných bránach dolín, najmä na južnej strane, na vápencovom podklade. Západná časť Nízkych Tatier je z hľadiska rastlinstva pestrejšia ako východná. Nápadné rozdiely je možné sledovať najmä v zložení spoločenstiev vápencových a nevápencových území. Na vápencovom podklade je rastlinstvo oveľa bohatšie a vyznačuje sa predovšetkým zastúpením typických vápnomilných druhov horských a teplomilnejších. Na bralách a kamenných moriach sa vytvorili spoločenstvá skál, skalných puklín a sutín, na alúviách v dolinách sú to jelšové lužné lesy. Sekundárne lúčne spoločenstvá sa vyskytujú na odlesnených polohách.

Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa a v porovnaní s faunou Vysokých a Západných Tatier má mnoho príbuzných znakov. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy, svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete. V Nízkych Tatrách bol úspešne reštituovaný v polovici 70.rokov 20.storočia.

 

NP MALÁ FATRA

Malá Fatra svojou prírodou, zachovanými spoločenstvami s množstvom chránených, vzácnych, endemických i reliktných druhov organizmov, z ktorý niektoré tu majú západnú hranicu svojho rozšírenia v Karpatoch, patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Veľkoplošné chránené územie Malá Fatra bolo vyhlásené za CHKO už v roku 1967. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol 18.1.1988 na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. V roku 2005 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia je 22.630ha, na rozlohe 23.262ha ho obklopuje ochranné pásmo, ktoré má funkciu tlmiacej nárazníkovej zóny nepriaznivých vplyvov socio-ekonomického využívania okolitej krajiny.

NP Malá Fatra má v systéme chránených území Slovenska, ale i Karpát, výnimočné postavenie, je najzápadnejšie položeným NP v rámci celého karpatského oblúka. Vlastný NP zaberá územie Krivánskej Malej Fatry. Vyznačuje sa mimoriadnou pestrosťou geologických, geomorfologických a klimatických pomerov, ktoré predstavujú najvyššiu koncentráciu ekosystémovej diverzity a vysokej krajinársko-estetickej hodnoty. Zachovali sa tu prirodzené ekosystémy s veľkou rozmanitosťou rastlinných a živočíšnych spoločenstiev typických pre Západné Karpaty. Najvyšším vrchom územia je Veľký Kriváň /1.708,7m/, najnižšie položené miesto /350,0m/ je rieka Váh pri Strečne na hranici ochranného pásma.

Geologické jadro územia tvoria granodiority. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série krížňanského a chočského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, slieňovce, slienité bridlice a pieskovce). Povrch horstva je rozdielny. Na vápnitých horninách vznikali tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým a zaobleným povrchom na granodioritoch. Najbohatšie tvarovaný reliéf je na dolomitoch. Podzemné krasové javy sú vyvinuté na vápencoch. Reliéf na žulách je zaoblený, ale vyskytujú sa aj hlboké doliny, skalné steny, previsy a tiesňavy. Územie je pomerne bohaté na vodné pramene a menšie vyvieračky, vodopády. Povrchovú vodu odvádza viacero potokov, ktoré sa vlievajú do Váhu, prípadne do Oravy.

Bohaté geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili vývoj typických zonálnych a azonálnych rastlinných spoločenstiev, ktoré ďalej podmienili vývoj charakteristických zoocenóz. Prevládajúcou vegetačnou formáciou sú lesné spoločenstvá, ktoré majú vo väčšine zachovanú prirodzenú štruktúru a 27% z nich sú prírodné spoločenstvá len nepatrne zasiahnuté priamou ľudskou činnosťou. Na územie NP prirodzene zasahuje 7 lesných vegetačných stupňov od dubovo-bukového cez bukovo-jedľovo-smrekový až po pásmo kosodreviny. Zasahuje sem v rámci Slovenska severná hranica prirodzeného rozšírenia dubov. V súčasnosti prevládajú listnaté dreviny nad ihličnatými. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom nasleduje smrek, jedľa, kosodrevina a javor horský. Menšie zastúpenie majú dub zimný, jaseň, breza, lipa, jelša, borovica, smrekovec a tis.

Rozmanitý povrch, rozdielne poveternostné a pôdne pomery podporujú rozšírenie viacerých druhov rastlinstva (teplomilných, horských, subalpínskych i alpínskych reliktov, endemitov atď.). Najviac zastúpené sú vysokohorské druhy, pretože na miestach klimatickej inverzie (v tiesňavách a roklinách) rastú aj v nižších polohách. Najpestrejšie rastlinstvo je na dolomitoch a vápencoch. Na území bolo doteraz zistených viac ako 1.100 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov, 1 panónsky subendemit a 1 vlastný endemit Malej Fatry jarabina Margittaiho (Sorbus margittaiana). Zistených je 169 druhov rastlín zaradených do Červeného zoznamu ohrozených druhov rastlín, z ktorých je 67 kriticky ohrozených a veľmi zraniteľných druhov.

Živočíšne spoločenstvá sa vyznačujú veľkou druhovou rozmanitosťou. Z 3.000 zistených bezstavovcov 2 patria medzi kriticky ohrozené, 2 medzi ohrozené a 28 do kategórie vzácnych druhov. Zo stavovcov sú zastúpené všetky typické západokarpatské druhy okrem kamzíka a svišťa. Z 210 druhov patrí 15 do kategórie kriticky ohrozených, 56 druhov medzi ohrozené a 15 patrí do kategórie vzácnych druhov. Žije tu niekoľko desiatok endemitov Západných Karpát, z ktorých 3 sú endemity Krivánskej Malej Fatry. Celkove na území žije 188 chránených druhov, z ktorých medzi najznámejšie a charakteristické patria veľké predátory medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid a mačka divá, z dravcov sú to orol skalný, jastrab veľký, včelár lesný, sokol lastovičiar a pod.

Rekreačné využitie NP je veľmi intenzívne predovšetkým v oblasti Štefanovej a Vrátnej, najmä v letnej sezóne. Územie je sprístupnené 157km turistických chodníkov. V zimnom období medzi najnavštevovanejšie strediská patrí Vrátna dolina, Trusalová a Lučivná. Vynikajúce podmienky pre lyžiarsku bežeckú turistiku a cykloturistiku sú v ochrannom pásme s vysokými esteticko-krajinárskymi hodnotami, predovšetkým v katastrálnych územiach obcí Terchová a Zázrivá.

 

NP VEĽKÁ FATRA

Územie Veľkej Fatry bolo vyhlásené za CHKO už v roku 1973. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol na tomto území 1.4.2002 vyhlásený národný park. V roku 2005 bol novelizovaný. Rozloha vlastného územia národného parku je 40.371,3433ha a ochranné pásmo má rozlohu 26.132,5817ha. Národný park zaberá geomorfologický celok Veľká Fatra, ochranné pásmo zasahuje na juhu aj malú časť Starohorských vrchov a na severozápade časť Turčianskej kotliny. Je to rozsiahle horské územie s členitým povrchom, bohatým výskytom krasových javov, súvislými lesmi, rozsiahlym hôľnym pásmom, dlhými dolinami, pestrým rastlinstvom a živočíšstvom a najväčším náleziskom tisa obyčajného v Európe. Veľká Fatra tvorí druhohorné kryštalické pásmo Vnútorných Západných Karpát Fatransko-tatranskej oblasti. Granitoidné horniny vystupujú na povrch len na malom priestore, takže ráz horstva určujú druhohorné útvary. Prevažnú časť pohoria tvorí krížňanský a chočský príkrov. Kryštalické jadro vystupuje na povrch len v severnej časti (Smrekovica a časť Ľubochnianskej doliny). V jednotlivých sériách sa uplatňujú i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny. Geologická stavba pohoria, rozpukanosť vápencov a dolomitov, ich schopnosť rozpúšťať sa, ako aj častý výskyt na plastickom podloží, utvárali podmienky na vznik krasových útvarov na povrchu, ale aj prevažne krátkych alebo puklinových jaskýň so sintrovou výzdobou. Krajinársky najatraktívnejšie krasové javy vznikli zvetrávaním a eróziou na horninách chočského príkrovu. Na horninách krížňanského príkrovu (prevaha slieňovcov a slienitých vápencov) sa vyvinul mäkký zaoblený reliéf. Tento nachádzame aj na žulách ale bez výrazných skalných útvarov.

Územie národného parku má horský charakter, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s veľkými lesnými komplexmi, hôľnymi plochami a dlhými dolinami. Územie sa vyznačuje bohatou sieťou povrchových a podzemných vôd. Patrí do povodia Váhu a Hrona. Odvodňuje ho niekoľko väčších tokov. V južnej časti je to potok Bystrica, vo východnej časti Revúca, v severnej časti Ľubochnianka a v západnej časti niekoľko prítokov Turca (Teplica, Blatnický, Gaderský, Beliansky, Necpalský potok a ďalšie). Veľká Fatra má vysoký úhrn zrážok a nízky územný výpar. Na vsakovanie do podzemných vôd a odtok zostáva viac ako polovica spadnutých zrážok. Tým sa Veľká Fatra výrazne líši od iných území Slovenska, čo má veľký vodohospodársky význam. Najnižšie polohy územia možno zaradiť do mierne teplého klimatického pásma, prevažná časť patrí do chladného klimatického pásma.

Reliéf pohoria je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí (od nadmorskej výšky 400m v údolí Váhu po 1.592m na vrchole Ostredku) a radí sa medzi vysoké hornatiny. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny veľhorský reliéf, zastúpený je i glaciálno-hôľny, vysočinový podhôľny, hornatinový i vrchovinový. Je typom horského krasového reliéfu. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Gaderská, Blatnická, Necpalská, Žarnovická, Harmanecká a iné. Odlišný geomorfologický ráz majú Ľubochnianska, Kantorská, Revúcka a iné doliny, ktoré vznikli eróziou žulového, slienitého, bridlicového a kremencového podložia.

Vegetačne predstavuje typickú oblasť karpatskej flóry s prevahou lesných spoločenstiev. Najväčším prírodným bohatstvom NP Veľká Fatra sú zachovalé prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Najrozšírenejšou drevinou je buk, potom smrek, jedľa, borovica a javor. Súvislejšie porasty kosodreviny sú na Čiernom kameni. Lesné spoločenstvá vytvárajú súvislý sled vegetačných stupňov od dubovo-bukového v najnižších polohách cez bukový, jedľovo-bukový, smrekovo-bukovo-jedľový, smrekový, až po kosodrevinový stupeň. Cenné sú spoločenstvá reliktných borín na dolomitových a vápencových skalách v západnej časti územia. Osobitný význam má tis obyčajný, ktorý tu predstavuje najväčší prirodzený výskyt v Európe. Lesy pokrývajú 88% plochy parku.

Rastlinstvo územia je neobyčajne pestré. Stupeň zachovalosti prírody a diverzity územia dokumentuje i zistený výskyt vyše 1.000 druhov vyšších rastlín. Zastúpené sú tu teplomilné, horské i vysokohorské druhy. Reliktný charakter majú rastlinné spoločenstvá skalných biotopov, na ktoré sa viažu najvzácnejšie prvky kveteny. Pretrvali na miestach, kde rozvoj lesa nebol a nie je možný, na strmých až kolmých skalných stenách, previsoch, v extrémnych polohách najvyšších vrcholov, lavínových žľaboch v hlavnom hrebeni, hlbokých inverzných roklinách a podobne. Teplomilné spoločenstvá sa vyskytujú najmä na južných vápencových a dolomitových stráňach juhozápadnej časti územia. Na území národného parku sa vyskytujú nielen viaceré vzácne, zriedkavé a chránené rastlinné druhy, ale aj karpatské endemity, ako aj endemity Veľkej Fatry. Práve botanické skvosty predstavujú endemity Veľkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území, cyklámen fatranský a jarabina pekárovská. Niektoré teplomilné prvky vystupujú značne vysoko a dosahujú výškové maximum na Slovensku. Z hľadiska vertikálneho rozšírenia vo flóre prevládajú horské druhy, alpínskych druhov je tu menej. Z nelesných rastlinných spoločenstiev sú najrozsiahlejšie lúčne spoločenstvá v hôľnom pásme a v niektorých dolinách tiež spoločenstvá slatín a rašelinísk.

Rozľahlosť územia a pestrosť klimatických, povrchových, geologických a vegetačných podmienok i ľudská činnosť vplývajú aj na veľkú druhovú rôznorodosť fauny. Vyskytujú sa tu druhy stepné i lesostepné, živočíchy kultúrnej stepi a poľnohospodárskej krajiny. Prevládajú však horské druhy, z ktorých mnohé sú chránené a vzácne. Doposiaľ tu bolo zistených vyše 3.000 druhov bezstavovcov, z toho najpočetnejšie sú motýle (932 druhov), chrobáky (717 druhov), dvojkrídlovce (509 druhov) a 350 druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje 6 druhov rýb, 6 druhov obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Zo živočíchov majú najväčší význam veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá a rys ostrovid. Množstvo jaskýň a skalných štrbín podmieňuje hojný výskyt netopierov. Z poľovnej zveri je najpočetnejší jeleň, menej početná je srnčia a diviačia zver. Z vtáctva patria medzi najohrozenejšie druhy dravce.

 

CHVÚ CHOČSKÉ VRCHY

Chránené vtáčie územie Chočské vrchy bolo vyhlásené 1.2.2011 s rozlohou 16.817,50ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu sokola sťahovavého, orla skalného, výra skalného, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, žlny sivej, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho a strakoša sivého a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

 

CHVÚ MALÁ FATRA

Súčasťou územia NP Malá Fatra je od 22.12.2010 Chránené vtáčie územie Malá Fatra s rozlohou 66.228,06ha. Účelom vyhlásenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu orla skalného, sokola sťahovavého, výra skalného, žlny sivej, kuvika kapcavého, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého, skaliara pestrého, rybárika riečneho, bociana čierneho, včelára lesného, sovy dlhochvostej, lelka lesného, ďatľa hnedkavého, chriašteľa poľného, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, strakoša sivého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, muchárika sivého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, ďatľa trojprstého a muchárika červenohrdlého a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

 

CHVÚ NÍZKE TATRY

Súčasťou územia NAPANTu je od 16.4.2010 Chránené vtáčie územie Nízke Tatry s rozlohou 98.168,52ha. Účelom zriadenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov orla skalného, tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, ďatľa trojprstého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, jariabka hôrneho, bociana čierneho, orla krikľavého, výra skalného, včelára lesného, ďatľa bielochrbtého, žlny sivej, ďatľa čierneho, murárika červenohrdlého, muchárika bielokrkého, prepelice poľnej, žltochvosta lesného, strakoša sivého, muchára sivého, lelka lesného a chriašteľa poľného a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

 

CHVÚ VEĽKÁ FATRA

Súčasťou územia NP Veľká Fatra je od 16.4.2010 Chránené vtáčie územie Veľká Fatra s rozlohou 47.445,01ha. Účelom zriadenia je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sokola sťahovavého, jariabka hôrneho, lelka lesného, ďatľa trojprstého, výra skalného, sovy dlhochvostej, bociana čierneho, včelára lesného, žlny sivej, žltochvosta lesného, muchára sivého, orla skalného, tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, ďatľa čierneho, ďatľa bielochrbtého, muchárika bielokrkého a muchárika červenohrdlého a zabezpečenie podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist