Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Vodné toky v okrese Považská Bystrica

Váh

Je to najdlhšia slovenská rieka s dĺžkou 403km (je vodným tokom 2.rádu). Názov rieky pochádza z latinského Vagus, čo znamená blúdivý. Na svojom toku prekonáva výškový rozdiel 559m. Má úzke a značne pretiahnuté povodie (19.696km2) s početnými, hlavne pravostrannými prítokmi a zjavnejšími lomami sklonu pri ústiach riek Belá, Orava a Kysuca. Lesnatosť povodia je 50%. Geologický podklad tvoria zväčša horniny terciéru. Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy. Výstavbou mnohých vodných diel sa charakter Váhu podstatne zmenil. Váh je energeticky využívaný Vážskou kaskádou (sústava vodohospodárskych diel a vodných elektrární). Prvou elektrárňou na toku je Liptovská Mara (na Čiernom Váhu je to vodná elektráreň Čierny Váh) a posledná je v Seliciach. Energiu toku využíva 22 priehrad a vodných elektrární na asi 280km toku s výškovým rozdielom okolo 450m. Oddávna bol Váh významnou spojovacou a obchodnou cestou. Plavili sa po ňom plte až do Dunaja. Po výstavbe prvých hatí pltníctvo zaniklo. V súčasnosti je tok pre lodnú dopravu splavný od Dunaja po Sereď. Vodácky je splavný po priehradnú hrádzu vodnej nádrže Liptovská Mara, ďalej od priehradnej hrádze vodnej nádrže Bešeňová až po Ružomberok. V starom koryte preteká spravidla len tzv. sanitárny prietok, čo je pre vodáctvo nedostatočné. V kanáloch hydrocentrál a niektorých priehradách je plavba zakázaná.

Prameň: V pramennej oblasti ju tvoria horské rieky Biely Váh (sekundárna zdrojnica Váhu) a Čierny Váh (hlavná zdrojnica Váhu). Vzniká ich sútokom nad Kráľovou Lehotou v nadmorskej výške 664m. Biely Váh pramení vo Važeckej doline vo Vysokých Tatrách na svahoch Kriváňa. Čierny Váh pramení v Nízkych Tatrách pod Kráľovou hoľou.

Priebeh toku: Váh tečie od Tatier smerom na západ (od sútoku pri Kráľovej Lehote takmer 150km) a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústi do Dunaja. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok Boca a pravostranný Hybica, pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostrannú Belú, podteká diaľnicu a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová, z ktorej rieka smeruje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky (staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec). Pred sútokom oboch ramien v lokalite Dubná Skala sa vo Vrútkach do starého koryta zľava vlieva Turiec a rieka pokračuje Strečnianskym priesmykom do regiónu Považie. Úsek Strečnianskym priesmykom je najkrajší a najzaujímavejší z celého toku. Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodným dielam Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere Nosickej priehrady, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, kde sprava priberá Vláru, až do Trenčína. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k vodným dielam Dolné Kočkovce-Ladce-Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza umelý Biskupický kanál, ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto nad Váhom, Horná Streda a Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny. Pod vodným dielom Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred Hlohovcom, odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodné dielo Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku preteká Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky (zľava Nitru a sprava Malý Dunaj). Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja. Váh sa vlieva do Dunaja pri Komárne v nadmorskej výške približne 106,5m. V ústi do Dunaja má priemerný prietok 196m3/s. Prítoky Váhu, ktoré odvádzajú vody z územia okresu: Drienovka, Papradnianka, Manínsky potok, Domanižanka, Mošteník, Marikovský potok a Pružinka.

Hričovský kanál

Je to derivačný kanál na rieke Váh. Vybudovaný bol v rokoch 1959-1963. Je súčasťou Vážskej kaskády a začína pod vodnou nádržou Hričov. Vytvára akumulačný kanál vodných diel Mikšová a Považská Bystrica, pod ktorým vyúsťuje do vodnej nádrže Nosice.

Drienovka

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok). Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, podcelok Manínska vrchovina na severozápadnom svahu vrchu Vajanok (561,6m) v nadmorskej výške približne 500m. Preteká geomorfologickými celkami Súľovské vrchy (podcelok Manínska vrchovina) a Považské podolie (podcelok Bytčianska kotlina). V pramennej oblasti tečie severným smerom, pred osadou Kremeňovci priberá dva krátke pravostranné prítoky  zo severozápadných svahov vrchu Havrania skala (835,4m). Následne sa tok stáča na severozápad a preteká osadou Dolina, kde priberá najskôr krátky prítok zľava z lokality Raková a neskôr pravostranný prítok v nadmorskej výške 360,3m z juhozápadného svahu kóty 516,0m. Potom tečie územím obce Plevník-Drienové, za obcou podteká štátnu cestu a železničnú trať, stáča sa na západ a v nadmorskej výške približne 293,7m sa vlieva do Váhu.

 

Papradnianka

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok). Dĺžka 21,3km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, na južných svahoch vrchu Malý Javorník (1.019,2m) v nadmorskej výške približne 860m. Od prameňa tečie najprv východným smerom do osady Podjavorník, potom sa stáča a ďalej pokračuje výhradne juhovýchodným smerom. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina a podcelok Nízke Javorníky, časti Javornícka brázda a Púchovská vrchovina) a Považské podolie (podcelok Bytčianska kotlina). Prítoky: ľavostranný z južného svahu vrchu Veľký Javorník (1.071,5m), pravostranný z východoseverovýchodného svahu vrchu Oblaz (995,9m), ľavostranný Ostravický potok, pravostranný Komjatný potok, ľavostranný Žilín, ľavostranný z osady Veľké Jastrabie, pravostranný z osady Modlatín, pravostranný z osady Veľké Brusné, pravostranný z osady Malé Brusné, ľavostranný Medvedie, ľavostranný Koškovec, pravostranný Krížovec, pravostranný z juhovýchodného svahu vrchu Chrcholinec (639,9m), ľavostranný z južného svahu vrchu Kýčerka (724,0m), ľavostranný Stračinský potok, ľavostranný z juhozápadného svahu vrchu Uhoľné (574,3m), ľavostranný z južného svahu vrchu Uhoľné (574,3m), pravostranný z východojuhovýchodného svahu vrchu Bukovina (642,7m), pravostranný zo severného svahu vrchu Lopušné (580,0m), ľavostranný zo západného svahu vrchu Pisárová (582,3m), pravostranný z lokality Brehy, ľavostranný spod vrchu Súdna (574,0m), ľavostranný z lokality Obecný Dedovec, pravostranný zo severného svahu vrchu Klapy (653,7m). V závere svojho toku podteká Hričovský kanál a ústi do Váhu, do ktorého sa vlieva južne od Podvažia (mestská časť Považskej Bystrice) v nadmorskej výške približne 287,5m.

Ostravický potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 1,7km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na juhozápadnom svahu vrchu Ustrígeľ (1.008,6m) v nadmorskej výške približne 743m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). Od prameňa tečie najprv juhozápadným smerom, na severnom úpätí vrchu Žilín (787,8m) sa stáča na západ. Pri rekreačnej osade Ostravica priberá z pravej strany prítok prameniaci západojuhozápadne od kóty 884,3m, oblúkom sa stáča k juhozápadu. Do Papradnianky sa vlieva pri osade Ostravica v nadmorskej výške približne 549m.

Komjatný potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 2,7km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na severnom svahu vrchu Hladná (923,5m) v nadmorskej výške približne 845m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). V pramennej oblasti tečie na sever, ďalej sa stáča na severovýchod a zľava priberá prítok od osady Badačov grúnik. Potom sa stáča východným smerom, preteká osadou Komjatné, kde z ľavej strany priberá prítok prameniaci juhovýchodne od kóty 1.028m a sprava prítok zo severovýchodného svahu vrchu Hladná (923,5m). Do Papradnianky sa vlieva severne od osady Majer v nadmorskej výške približne 506m.

Žilín

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 2,7km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na južnom svahu vrchu Jaseňové (992,2m) v lokalite Bielikov v nadmorskej výške približne 830m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). Od prameňa tečie najprv juhozápadným smerom, sprava v nadmorskej výške 694,5m priberá prítok z južného svahu vrchu Ustrígeľ (1.008,6m) a ďalej tečie severojužným smerom. Z ľavej strany potom priberá prítok prameniaci severozápadne od vrchu Čierne (1.012,8m), následne sa stáča na západ a preteká popri osade Žilín. V závere mení smer toku na juhozápad a severozápadne od obce Papradno sa v nadmorskej výške približne 507m vlieva do Papradnianky.

Medvedie

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 3,7km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na južnom svahu vrchu Čierne (1.012,8m) v nadmorskej výške približne 845m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). Od prameňa tečie na krátkom úseku na juhozápad, vzápätí sa stáča a pokračuje severojužným smerom, pričom z ľavej strany priberá najprv prítok od osady Tomášová, potom prítok od osady Bučkové. Na dolnom toku preteká popri osadách Medvedie a Lazy a nepriberá už prítoky. Do Papradnianky sa vlieva pri osade Košiary v nadmorskej výške približne 418m.

Koškovec

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 3,7km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky na juhozápadnom svahu vrchu Kykula (920,3m) v nadmorskej výške približne 720m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina a podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Od prameňa tečie severojužným smerom, následne sa stáča na juhovýchod, oblúkom vypnutým na východ preteká osadou Koškovec a opäť sa stáča severojužným smerom. Ďalej pri osade Podúboč priberá pravostranný prítok z južného svahu vrchu Javorinka (784,7m) a pokračuje juhozápadným smerom. V závere preteká obcou Papradno, kde sa severoseverozápadne od centra obce v nadmorskej výške približne 398m vlieva do Papradnianky.

Krížovec

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 2km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky na východnom svahu vrchu Tisová (732,9m) v nadmorskej výške približne 555m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelky Vysoké Javorníky a Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Od prameňa tečie sprvu juhovýchodným smerom, následne tečie popri osade Krížovec na ľavom brehu a sprava priberá prítok zo severného svahu vrchu Chrcholinec (639,9m). Potom sa stáča na východ, z pravej strany ešte priberá prítok z východného úpätia vrchu Chrcholinec (639,9m) a preteká obcou Papradno. Priamo v centre obce sa v nadmorskej výške približne 384m vlieva do Papradnianky.

Stračinský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Papradnianky). Dĺžka 2,8km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda na juhozápadnom svahu vrchu Dúbravka (592,9m) v nadmorskej výške približne 520m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Spočiatku tečie severojužným smerom, na hornom toku priberá najprv pravostranný prítok z juhozápadného svahu vrchu Dúbravka (592,9m), potom ľavostranný prítok z južného svahu vrchu Dúbravka (592,9m) a v nadmorskej výške 421,6m ľavostranný prítok z juhozápadného svahu vrchu Stračinec (537,7m). Následne sa stáča juhozápadným smerom a v blízkosti obce Papradno potom tečie juhojuhovýchodným smerom. Napokon sa oblúkom stáča na juhozápad, na krátkom úseku preteká intravilánom obce Brvnište, kde sa severozápadne od centra obce vlieva v nadmorskej výške približne 368m do Papradnianky.

Manínsky potok

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok). Dĺžka 11,3km, plocha povodia 15,4km2. Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, podcelok Súľovské skaly západne od kóty 664,9m neďaleko osady Minarčíkovské v nadmorskej výške približne 580m. Preteká geomorfologickým celkom Súľovské vrchy (podcelky Súľovské skaly a Manínska vrchovina, časť Maníny) a Považské podolie (podcelok Bytčianska kotlina). Od prameňa tečie na krátkom úseku najprv na západ, vzápätí sa stáča na juh a ďalej na juhozápad. Za obcou Vrchteplá sa oblúkom stáča najprv na severozápad, následne na západ. Medzi obcami Kostolec a Záskalie sa prerezáva Manínskou vrchovinou a vytvára Kostoleckú tiesňavu. Medzi obcou Kostolec a začiatkom Manínskej tiesňavy tečie severozápadným smerom. Medzi obcou Záskalie a mestskou časťou Považská Teplá vytvára Manínsku tiesňavu. Za ňou tečie viac menej na západ, pričom vytvára oblúk prehnutý na sever. Za Považskou Teplou (mestská časť Považskej Bystrice) sa stáča a k ústiu tečie severojužným smerom. Na dolnom toku vytvára sústavu rybníkov. Prítoky: pravostranný krátky z lokality Kruh, pravostranný z východného svahu vrchu Havrania skala (835,4m), pravostranný z juhozápadného svahu vrchu Havrania skala (835,4m), ľavostranný zo severozápadného svahu vrchu Drieňovka (630,4m), pravostranný od osady Kresanovci, pravostranný krátky z juhozápadného svahu vrchu Vajanok (561,6m), pravostranný od osady Bazalovci, ľavostranný z lokality Hlavy, ľavostranný zo západoseverozápadného svahu vrchu Veľký Manín (980,6m), pravostranný prítok z lokality Vražiny, pravostranný prítok z juhojuhozápadného svahu vrchu Dúbravka (459,1m). Do Váhu sa vlieva na území Považskej Bystrice, juhojuhozápadne od mestskej časti Považská Teplá v nadmorskej výške približne 285m.

Domanižanka

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váh (ľavostranný prítok). Dĺžka 19,4km. Pramení v geomorfologickom celku Žilinská kotlina, podcelok Domanižská kotlina juhovýchodne od Briestenného (miestna časť Pružiny) v nadmorskej výške približne 487m. Preteká geomorfologickými celkami Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina), Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina) a Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Domanižanka vytvára tok tvaru obráteného písmena J. Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na severovýchod do obce Čelkova Lehota, odtiaľ k obci Sádočné na východ, potom k Domaniži na sever, pričom vytvára oblúk prehnutý na východ. Pred obcou Domaniža vytvára približne 600m dlhé vedľajšie rameno zľava (rozdeľuje sa v nadmorskej výške 376,2m). Ďalej pokračuje k obci Prečín severozápadným smerom. Za Domanižou sa následne prerezáva cez Súľovské skaly do Súľovskej kotliny s obcou Prečín a odtiaľ znovu cez Súľovské skaly do Považského podolia. K sútoku s Dedovským potokom tečie viac západoseverozápadným smerom, odtiaľ tečie cez Považskú Bystricu k ústiu znovu severozápadným smerom. Prítoky: ľavostranný krátky prameniaci severovýchodne od vrchu Stankov (538,6m), ľavostranný krátky prameniaci južne od kóty 507,5m, pravostranná Jasenová, pravostranný Hodoň, ľavostranný spod vrchu Slatina (469,2m), pravostranný zo západného svahu vrchu Veľká hlava (764,3m), ľavostranný z východného svahu vrchu Diel (490,4m), pravostranný z juhozápadného úpätia vrchu Srniak (810,2m), ľavostranný Paľkovský potok, pravostranný Lednický potok, ľavostranný Závadský potok, ľavostranný z obce Počarová, pravostranný z juhovýchodného svahu vrchu Roháč (571,1m), dva ľavostranné prítoky (prvý v nadmorskej výške 335m) z východných svahov vrchu Bukovina (601,3m), ľavostranný krátky prameniaci východne od Zemianskeho Kvašova, pravostranná Bodianka, pravostranný v nadmorskej výške 327,1m z juhovýchodného svahu vrchu Trávna (635,0m), pravostranný krátky z juhozápadného svahu vrchu Trávna (635,0m), pravostranný Praznovský potok, ľavostranný krátky prameniaci na severozápadnom svahu vrchu Hôrky (435,4m), ľavostranný Kvašovský potok, pravostranný z Podmanína, pravostranný Dedovský potok, pravostranný z východného svahu Kalvárie (417m). Domanižanka sa vlieva do Váhu na území Považskej Bystrice, severne od centra mesta v nadmorskej výške približne 281m.

Jasenová

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 2km. Pramení v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, podcelok Zliechovská hornatina na severnom svahu vrchu Ostrá Kačka (938,0m) v nadmorskej výške približne 560m. Preteká geomorfologickými celkami Strážovské vrchy (podcelok Zliechovská hornatina) a Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina). Od prameňa tečie najprv severozápadným smerom, sprava priberá krátky prítok z oblasti Kruhu a prudko sa stáča na severovýchod a nakoniec mení smer toku na sever. Do Domanižanky sa vlieva pri obci Sádočné v nadmorskej výške približne 429,5m.

Hodoň

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 2,1km. Pramení v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, podcelok Zliechovská hornatina na východnom svahu vrchu Šalovina (609,2m) pri osade Pod Jazovčím v nadmorskej výške približne 472m. Preteká geomorfologickými celkami Strážovské vrchy (podcelok Zliechovská hornatina) a Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina). Od prameňa tečie na sever, pričom koryto sa esovito stáča. Ďalej napája malý rybník pri samote Hodoň s horárňou a pokračuje severozápadným smerom. Tečie okrajom osady Domanižská Lehota, kde sa oblúkom stáča na juhozápad. Nepriberá žiadne významnejšie prítoky. Do Domanižanky sa vlieva v nadmorskej výške približne 400m.

Paľkovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 3,1km. Pramení v geomorfologickom celku Žilinská kotlina, podcelok Domanižská kotlina východne od obce Ďurďové v lokalite Lazy v nadmorskej výške približne 450m. Preteká geomorfologickým celkom Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina). Od prameňa tečie sprvu na sever, zľava priberá prítok z oblasti Podzásadia a oblúkom sa stáča na východ. Ďalej priberá ľavostranný prítok z juhovýchodného úpätia vrchu Stráne (836,7m), krátky pravostranný prítok prameniaci západne od vrchu Slatina (469,2m) a pokračuje severovýchodným smerom. Postupne priberá aj ďalšie prítoky: sprava spod vrchu Slatina (469,2m), zľava z oblasti Paľkovca, opäť sprava spod vrchu Slatina (469,2m) a zľava spod Holého vrchu. Napokon preteká obcou Domaniža, kde z ľavej strany ešte priberá prítok spod Močiarnej. Do Domanižanky sa vlieva v Domaniži v nadmorskej výške približne 375m.

Lednický potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 8km. Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, podcelok Súľovské skaly na východnom svahu vrchu Tisová (732,5m) v lokalite Nad Vrchovinami v nadmorskej výške približne 560m. Preteká geomorfologickými celkami Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly) a Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina). Od prameňa tečie najprv na východojuhovýchod, pričom sa výrazne vlní, postupne sa stáča severojužným smerom, pričom koryto sa ďalej vlní. Obcou Malé Lednice preteká juhozápadným smerom, potom pokračuje ku Kardošovej Vieske (miestna časť Domaniže) opäť južným smerom. Za ňou sa výrazným oblúkom smerujúcim na juh k obci Domaniža stáča k ústiu na severozápad. Na dolnom toku tečie súbežne s Domanižankou, tok má tvar široko roztvoreného písmena U. Prítoky: pravostranný z východného svahu vrchu Tisová (732,5m), pravostranný z lokality Kopanice, ľavostranný z lokality Klin, krátky ľavostranný prameniaci severozápadne od kóty 508,3m, pravostranný z lokality Niva, pravostranný spod vrchu Záborie (483,3m), pravostranný z východného úpätia vrchu Dúpna (701,9m), pravostranný z východného svahu vrchu Dúpna (701,9m). Do Domanižanky sa vlieva severoseverozápadne od obce Domaniža v lokalite Rybníky v nadmorskej výške 354,1m.

Závadský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 4km. Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, podcelok Súľovské skaly na východnom svahu vrchu Tŕnie (716,0m) v nadmorskej výške približne 595m. Preteká geomorfologickým celkom Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina). Od prameňa tečie sprvu severovýchodným smerom, preteká Zemianskou Závadou (miestna časť Prečína), pričom sprava priberá prítok zo západného svahu vrchu Končiny (708,2m). Následne sa ešte v obci stáča na sever, potom postupne na východ, zároveň vytvára oblúk prehnutý na sever a opúšťa územie obce. Ďalej preteká hlboko zarezanou dolinou a postupne sa stáča severovýchodným smerom. Z pravej strany ešte priberá prítok prameniaci západne od kóty 657,0m a napokon sa severozápadne od Domaniže vlieva v nadmorskej výške približne 348m do Domanižanky.

Bodianka

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 7,1km. Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, podcelok Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina na západnom svahu vrchu Dubica (810,7m) pri samote Studená v nadmorskej výške približne 550m. Preteká geomorfologickým celkom Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina). Od prameňa tečie sprvu na západ, sprava priberá krátky prítok prameniaci južne od kóty 574m, postupne sa stáča a ďalej už pokračuje viac menej juhozápadným smerom. Následne preteká obcou Bodiná, pričom sa esovito stáča a v obci priberá niekoľko prítokov: najprv zľava prítok zo severoseverovýchodného svahu Vysokého vrchu (766,0m), potom sprava prítok z lokality Zálučie a na okraji obce v nadmorskej výške 385,8m opäť zľava prítok prameniaci severne od kóty 612,3 m n. m. Za obcou potom priberá krátky ľavostranný prítok prameniaci západoseverozápadne od kóty 612,3m, ďalej tiež zľava prítok zo severného svahu Svarkovice (507,5m) a pravostranný prítok (2 km) z juhozápadného svahu Ostrého vrchu (617,9m). Potom ešte priberá ľavostranný prítok (1,6 km) z lokality Smreková a preteká intravilánom obce Prečín, kde sa v nadmorskej výške približne 330m vlieva do Domanižanky.

Praznovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 4,3km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina na juhovýchodnom úpätí vrchu Drieňovka (639,4m) v nadmorskej výške približne 435m, juhozápadne od obce Kostolec. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Na hornom toku tečie juhozápadným smerom až k Praznovu (mestská časť Považskej Bystrice), kde sa stáča a pokračuje severojužným smerom. V Praznove priberá ľavostranný prítok zo severozápadného svahu vrchu Trávna (635,0m). Na dolnom toku tečie na krátkom úseku juhojuhozápadným smerom cez osadu Zakvašov, v blízkosti ktorej sa v nadmorskej výške približne 318m vlieva do Domanižanky.

Kvašovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 4,1km. Pramení v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, na okraji podcelku Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina západne od kóty 489,6m pri samote Markušovec v nadmorskej výške približne 430m. Preteká geomorfologickými celkami Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly, časť Súľovská kotlina) a Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Od prameňa tečie severozápadným smerom, prerezáva sa cez Súľovské skaly, pričom zľava priberá prítok zo severného svahu vrchu Úvoz (688,2m), sprava prítok zo západného svahu vrchu Bukovina (601,3m). Ďalej najprv zľava priberá prítok z východného svahu vrchu Dielec (573m), sprava prítok zo severozápadného svahu vrchu Bukovina a preteká cez Zemiansky Kvašov (mestská časť Považskej Bystrice), kde z ľavej strany priberá prítok prameniaci severovýchodne od Horného Moštenca (mestská časť Považskej Bystrice). Ďalej pokračuje smerom na sever, vstupuje na územie Považskej Bystrice a preteká cez sídlisko SNP. V blízkosti miestnej základnej školy ústi v nadmorskej výške približne 309m do Domanižanky.

Dedovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Domanižanky). Dĺžka 2,3km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina, na južnom svahu vrchu Ondrejová (509,4m) v nadmorskej výške približne 445m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Preteká výlučne územím Považskej Bystrice. Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na juh, následne sa dvakrát esovito stáča a tečie na západ cez lokalitu Dedovec. Tu sa stáča juhozápadným smerom, sprava priberá prítok z východného svahu vrchu Kalvária (417,0m) a preteká popri areáli nemocnice na pravom brehu. Napokon sa južne od sídliska Lány vlieva v nadmorskej výške približne 298m do Domanižanky.

Mošteník

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok). Dĺžka 8,5km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina na západnom svahu vrchu Úvoz (688,2m) v nadmorskej výške približne 490m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Na hornom toku tečie prevažne severozápadným smerom, nad Dolným Moštencom (mestská časť Považskej Bystrice) sa stáča a pokračuje na sever. Približne od sútoku s prítokom z oblasti Cingelovho Lazu tečie severoseverovýchodným smerom až k sútoku s Galanovcom, odtiaľ najprv severovýchodným, v blízkosti centra Považskej Bystrice sa stáča a pokračuje k ústiu severným smerom. Prítoky: krátky ľavostranný v nadmorskej výške 421,5m v pramennej oblasti, ľavostranný prameniaci južne od Horného Moštenca (mestská časť Považskej Bystrice), krátky ľavostranný prameniaci severovýchodne od kóty 447,2m, krátky ľavostranný zo severovýchodného svahu vrchu Skalica (463,2m), pravostranný zo severovýchodného svahu vrchu Stráň (471,5m), pravostranný prameniaci severozápadne od vrchu Zadovec (457,5m), ľavostranný z oblasti osady Cingelov Laz, ľavostranný Galanovec. Do Váhu sa vlieva na území Považskej Bystrice severne od centra mesta v nadmorskej výške približne 280,5m.

Galanovec

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Mošteníka). Dĺžka 3,5km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina na severovýchodnom svahu vrchu Brekovec (488,0m) v nadmorskej výške približne 418m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Od prameňa tečie na krátkom úseku na severovýchod, zľava priberá krátky prítok a tečie na východ. Ďalej priberá z ľavej strany prítok z oblasti Krekáčovho lazu, sprava prítok spod vrchu Húštie (434,4m) a stáča sa juhovýchodným smerom. Potom podteká diaľnicu, prudko sa stáča na severovýchod a z pravej strany priberá prítok (1,8km) z oblasti Rybárikovho lazu. Následne vteká na územie Považskej Bystrice, preteká lokalitou Jelšové a tu sa v nadmorskej výške približne 288m vlieva do Mošteníka.

Marikovský potok

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok). Dĺžka 21,5km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na južných svahoch vrchu Malý Javorník (1.019,2m) v nadmorskej výške približne 790m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina a podcelok Nízke Javorníky, časti Javornícka brázda a Púchovská vrchovina). V pramennej oblasti tečie sprvu juhozápadným smerom, v Ráztoke (miestna časť Hornej Marikovej) sa postupne stáča severojužným smerom, pričom sa esovito stáča. Za osadou Vlkovom (miestna časť Hornej Marikovej) už pokračuje prevažne juhovýchodným smerom. Na dolnom toku, nad obcou Udiča, sa stáča a k ústiu tečie severojužným smerom. Prítoky: pravostranný v nadmorskej výške 664,9m z juhozápadného svahu vrchu Malý Javorník (1.019,2m), pravostranný spod Frňovského sedla (916,0m), ľavostranný zo severozápadného svahu vrchu Galkov (943,1m), pravostranný prítok z južného svahu vrchu Frňovské (959,8m), ľavostranný z juhozápadného svahu vrchu Galkov (943,1m), pravostranný Vlkovský potok, pravostranný prítok prameniaci severovýchodne od kóty 891,4m, ľavostranný z osady Handárovci, ľavostranný Udičiansky (Gacovecký) potok, pravostranný zo Žrnového (miestna časť Hornej Marikovej), ľavostranný z juhojuhozápadného svahu vrchu Hladná (923,5m), pravostranný z Hlbokého (miestna časť Hornej Marikovej), ľavostranný z Rovného (miestna časť Hornej Marikovej), pravostranný Kátlinský potok, ľavostranný z južného svahu vrchu Bôn (748,4m), ľavostranný Besné, pravostranný z južného svahu vrchu Michalová (601,0m), pravostranný z východného svahu vrchu Javorníček (608,9m), pravostranný Radotiná, ľavostranný z lokality Stožiská, pravostranný prítok zo severného svahu vrchu Budišov (540,1m), ľavostranný zo západoseverozápadného úpätia vrchu Lopušné (580,0m), ľavostranný z lokality Hradište. Do Váhu sa vlieva do vodnej nádrže Nosice na južnom okraji obce Udiča v nadmorskej výške 280,0m.

Vlkovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Marikovského potoka). Dĺžka 3,1km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na východnom svahu vrchu Stolečné (961,7m) v nadmorskej výške približne 820m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). Od prameňa v hlavnom hrebeni pohoria tečie najprv na juh, vytvára oblúk ohnutý na západ, sprava priberá prítok prameniaci južne od kóty 814,9m a preteká Stolečným (miestna časť Hornej Marikovej). Tu sa stáča viac menej na juhovýchod, z pravej strany najprv priberá v nadmorskej výške 595,8m prítok z lokality Ozimovec (804,0m), potom prítok z východného svahu vrchu Ráztoka (858,9m) a stáča sa na východojuhovýchod. Napokon preteká Vlkovom (miestna časť Hornej Marikovej), kde sa v nadmorskej výške približne 523m vlieva do Marikovského potoka.

Udičiansky (Gacovecký) potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Marikovského potoka). Dĺžka 4,2km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina na juhozápadnom svahu vrchu Oblazov (995,9m) v nadmorskej výške približne 840m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Javornícka hornatina). Od prameňa tečie západojuhozápadným smerom, následne sa stáča na juh a pri samote Galkovci priberá krátky ľavostranný prítok. Ďalej tečie v blízkosti osady Gacovci na ľavom brehu, esovito sa stáča a preteká Udičkou (miestna časť Hornej Marikovej). Pri osade Melicherovci potom priberá opäť zľava prítok z južného svahu vrchu Javoričie (936,0m), prechodne tečie juhozápadným smerom a zľava priberá prítok od osady Fúsovci. Napokon už pokračuje k ústiu severojužným smerom, preteká osadou Usudička a severozápadne od centra Hornej Marikovej sa v nadmorskej výške približne 467m vlieva do Marikovského potoka.

Kátlinský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Marikovského potoka). Dĺžka 5,4km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky, časť Lazianska vrchovina na juhovýchodnom svahu vrchu Zigov (893,2m) v nadmorskej výške približne 695m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky, časť Lazianska vrchovina). V pramennej oblasti tečie sprvu juhojuhovýchodným smerom, následne sa stáča na juhovýchod a sprava priberá prítok z východného svahu vrchu Javorníček (690,9m). Ďalej už pokračuje viac menej východným smerom, zľava najprv priberá prítok z osady Zigovci, ďalej ľavostranný prítok od osady Vlčkovci a preteká osadou Hadoše, kde sprava priberá prítok spod vrchu Kýčerka (774,0m). Následne priberá aj pravostranný prítok zo severného svahu vrchu Široké (771,1m) a pri osade Repovci v nadmorskej výške 421,1m ľavostranný prítok zo západného svahu vrchu Králikov (683,8m). Napokon ešte priberá svoj najvýznamnejší prítok, Kaprinský potok sprava a pri osade Ficovci, severozápadne od centra Dolnej Marikovej ústi v nadmorskej výške približne 368m do Marikovského potoka.

Kaprinský potok

Tok 5.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Kátlinského potoka). Dĺžka 3,2km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda na východoseverovýchodnom svahu vrchu Diel (692,7m) v nadmorskej výške približne 560m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na východ, následne sa stáča na sever, zľava priberá prítok od samoty Kaprina a v lokalite Hoštinské lúky priberá opäť zľava prítok prameniaci juhojuhovýchodne od kóty 742,5m. Potom priberá krátky pravostranný prítok z juhozápadného svahu vrchu Michalová (601,0m), stáča sa severoseverovýchodným smerom a západne od osady Ficovci, severozápadne od centra Dolnej Marikovej sa v nadmorskej výške približne 376m vlieva do Kátlinského potoka.

Besné

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Marikovského potoka). Dĺžka 5,2km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Vysoké Javorníky na juhovýchodnom svahu Orgoňova Kýčera (959,8m) v nadmorskej výške približne 770m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Vysoké Javorníky a podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Od prameňa tečie na hornom toku najprv juhojuhovýchodným smerom, následne vytvára oblúk prehnutý na východ a zľava priberá prítok prameniaci severozápadne od kóty 766,4m. Ďalej pokračuje severojužným smerom popri osadách Bracinovci, Hluškovci, Cabajovci a pri osade Šulavovci priberá najprv zľava prítok zo severoseverozápadného svahu vrchu Tisová (732,9m), potom v nadmorskej výške 463,3m sprava prítok zo severovýchodného svahu vrchu Potôčik (692,8m). Ďalej vytvára veľký oblúk smerujúci na východ, preteká jednotlivými osadami Besného (miestna časť Dolnej Marikovej), kde pri osade Mačkovci priberá ľavostranný prítok z juhozápadného svahu vrchu Tisová (732,9m), pri susednej osade Hujkovci tiež zľava prítok z južného svahu vrchu Tisová (732,9m). Na dolnom toku tečie juhozápadným smerom a stále ešte v Besnom )miestna časť Dolnej Marikovej) priberá zľava najprv prítok z južného svahu vrchu Chrcholinec (639,9m), potom z tej istej strany prítok zo západného úpätia vrchu Bukovina (642,7m). Napokon sa v obci Dolná Mariková, severne od centra obce, vlieva v nadmorskej výške približne 339,5m do Marikovského potoka.

Radotiná (Klieštinský potok)

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Marikovského potoka). Dĺžka 3,5km. Pramení v geomorfologickom celku Javorníky, podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda v lokalite Ohrebielko východne od kóty 638,9m v nadmorskej výške približne 520m. Preteká geomorfologickým celkom Javorníky (podcelok Nízke Javorníky, časť Javornícka brázda). Od prameňa tečie na krátkych úsekoch sprvu na severovýchod, potom na východ, následne na juhovýchod. Ďalej pokračuje na východ, preteká Klieštinou, kde zľava priberá prítok prameniaci juhozápadne od osady Strážisko a sprava prítok z lokality Ohrebielko. Na východnom okraji Klieštiny priberá pravostranný prítok zo severozápadného svahu vrchu Budišov (540,1m), za obcou sa výrazne esovito stáča, tečie najprv na sever a napokon na východ, pričom preteká okrajom obce Hatné. Tu v nadmorskej výške približne 317m ústi do Marikovského potoka.

Pružinka

Tok 3.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok). Dĺžka 17,7km. Pramení v geomorfologickom celku Žilinská kotlina, podcelok Domanižská kotlina pri Briestennom (miestna časť Pružiny) v nadmorskej výške približne 480m. Preteká geomorfologickými celkami Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina), Strážovské vrchy (podcelky Zliechovská hornatina a Trenčianska vrchovina) a Považské podolie (podcelky Podmanínska pahorkatina a Ilavská kotlina). Od prameňa tečie najprv na západ, v Pružine sa stáča na severozápad. Územie okresu opúšťa medzi vrchmi Jankov háj (397,5m) a kótou 371,4m a vteká na územie okresu Púchov. Po pribratí pravostranného Sverepca pokračuje k Beluši na západ. Na dolnom toku v obci Beluša sa z koryta sprava oddeľujú dve ramená (tzv. Beluša), ktoré sa neskôr spájajú. Ešte predtým sa zľava oddeľuje rameno, ktoré ústi do Slatinského potoka západne od Hlože (miestna časť Beluše) v nadmorskej výške približne 246m. Hlavné rameno pokračuje juhojuhozápadným smerom centrom obce až k miestu, kde sa obe ramená znovu spájajú, potom sa ohýba severozápadným smerom, podteká Nosický kanál a na krátkom úseku tečie k ústiu na juhozápad. Prítoky: tri krátke ľavostranné prítoky z oblasti Pod Sekanou, pravostranný z lokality Za ostrým vrchom, tri krátke ľavostranné prítoky prameniace západne od obce Pružina, pravostranný z lokality Hvíždelky, ľavostranný od samoty Podstrážie, pravostranný Zákopčianka, pravostranný Podskalský potok, ľavostranný Strážovský potok, pravostranný z juhojuhovýchodného svahu vrchu Prielohy (522,1m), ľavostranný zo severného úpätia vrchu Ostrá Malenica (909,2m), ľavostranný z východného svahu vrchu Babie (481,0m), pravostranný z obce Horný Lieskov, ľavostranný Slopniansky potok, pravostranný prameniaci severne od kóty 376,0m, ľavostranný prameniaci severne od kóty 470,3m, ľavostranný prameniaci východne od vrchu Borová hôrka (471,6m), dva ľavostranné prítoky z lokality Krškov laz, pravostranný Sverepec, pravostranný prameniaci východne od kóty 386,7m, ľavostranný zo severozápadného svahu vrchu Borová hôrka (471,6m), pravostranný Visolajský potok, pravostranný z lokality Pravec, ľavostranný prameniaci západne od osady Pápežov laz, ľavostranný Kamenický potok, ľavostranný zo západoseverozápadného svahu vrchu Vŕšok (461,8m) – miestne zvaný Kyslá voda, pravostranný Konopný potok (ústi do hlavného ramena v Beluši). Do Váhu sa hlavné koryto vlieva západne od obce Beluša v nadmorskej výške približne 244,5m.

Zákopčianka

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Pružinky). Dĺžka 4,6km. Pramení v geomorfologickom celku Žilinská kotlina, podcelok Domanižská kotlina na severozápadnom svahu vrchu Stankov (538,6m) v nadmorskej výške približne 480m. Preteká geomorfologickými celkami Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina) a Súľovské vrchy. Od prameňa tečie sprvu na sever, sprava priberá v nadmorskej výške 449,5m krátky prítok a pokračuje západným smerom. Následne preteká obcou Ďurďové, zľava priberá prítok pretekajúci touto obcou a stáča sa na severozápad, pričom sa esovito stáča. Za obcou vytvára hlboko zarezanú dolinu Zákopčie. Postupne sa stáča najprv západným smerom, z pravej strany priberá prítok z južného svahu vrchu Roháč (720,2m) a ďalej tečie juhozápadným smerom. Do Pružinky sa vlieva severozápadne od Pružiny v nadmorskej výške približne 347m.

Podskalský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Pružinky). Dĺžka 3,7km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina na severozápadnom úpätí vrchu Roháč 720,2m v nadmorskej výške približne 447m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na juhojuhozápad, sprava priberá krátky prítok prameniaci východne od kóty 540,3m a na ďalšom krátkom úseku tečie na juh. Následne pokračuje juhozápadným smerom, z pravej strany priberá prítok z východného svahu vrchu Prielohy (522,1m) a preteká územím obce Podskalie. V obci priberá ďalší pravostranný prítok z východného svahu vrchu Prielohy (522,1m). Pod obcou sa stáča západným smerom, preteká cez Tŕstie (miestna časť Dolného Lieskova), pričom sa koryto esovito stáča a priamo v obci sa v nadmorskej výške približne 324m vlieva do Pružinky.

Strážovský potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Pružinky). Dĺžka 10,8km. Pramení v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, podcelok Zliechovská hornatina, časť Strážov na severovýchodnom svahu vrchu Strážov (1.213,3m) v nadmorskej výške približne 890m. Preteká geomorfologickými celkami Strážovské vrchy  (podcelok Zliechovská hornatina, časť Strážov) a Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Od prameňa tečie viac menej na sever, sprava najprv priberá krátky prítok zo západného svahu Čierneho vrchu (1.068,4m), potom zľava prítok zo severného svahu vrchu Strážov (1.213,3m) a opäť sprava prítok z lokality Krahulec. V tejto oblasti sú na ňom dva Strážovské vodopády. Následne pokračuje severoseverovýchodným smerom, z pravej strany priberá prítok zo severozápadného úpätia Čierneho vrchu (1.068,4m), preteká bralnatou dolinou, z tej istej strany priberá najprv ďalší prítok z lokality Krahulec a potom v nadmorskej výške 519,4m prítok zo severozápadného svahu vrchu Vrábľová (813,5m). Ďalej pokračuje severným smerom až k osade Priedhorie, kde sprava priberá prítok z lokality Sekaná a stáča sa smerom na severozápad. Preteká dolinou Radotiná, pričom zľava priberá prítok zo západného svahu vrchu Zadné kruhy (703,5m), sprava prítok od osady Chmelisko a stáča sa na severoseverozápad. Pri osade Riedka potom priberá svoj najvýznamnejší prítok, ľavostranný Biely potok a výraznejšie rozširuje svoje koryto. Napokon tečie smerom na sever a preteká cez Tŕstie (miestna časť Dolného Lieskova). Do Pružinky sa vlieva v nadmorskej výške približne 327m v Tŕstí (miestna časť Dolného Lieskova).

Biely potok

Tok 5.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Strážovského potoka). Dĺžka 7,1km. Pramení v okrese Ilava v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, podcelok Zliechovská hornatina, časť Strážov na severozápadnom úpätí vrchu Strážov (1.213,3m) v nadmorskej výške približne 790m severoseverovýchodne od obce Zliechov. Preteká geomorfologickým celkom Strážovské vrchy (podcelok Zliechovská hornatina, časť Strážov). Na hornom toku tečie severoseverozápadným smerom, sprava priberá krátky prítok z juhozápadného úpätia vrchu Sokolie (1.032,4m), zľava v nadmorskej výške 628,1m prítok z lokality Draština, následne sa stáča na severozápad a preteká Hluchou dolinou. Ďalej priberá ľavostranný prítok od obce Mojtín, prudko sa stáča na sever a tečie popri samote Uhliská. Na dolnom toku sa už stáča na severovýchod, sprava ešte priberá krátky prítok zo severozápadného svahu vrchu Svrčinovec (759,7m) a pri osade Riedka ústi v nadmorskej výške približne 359m do Strážovského potoka.

Slopniansky potok

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Pružinky). Dĺžka 3km. Pramení v geomorfologickom celku Strážovské vrchy, podcelok Trenčianska vrchovina na severozápadnom úpätí vrchu Ostrá Malenica (909,2m) severovýchodne od obce Podmalenica v lokalite Bradačevo v nadmorskej výške približne 500m. Preteká geomorfologickými celkami Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina) a Považské podolie (podcelok Podmanínska pahoraktina). Na hornom toku tečie severovýchodným smerom, sprava priberá krátky prítok z južného svahu vrchu Babie (481,0m) a stáča sa smerom na sever. Ďalej priberá ľavostranný prítok zo severovýchodného svahu vrchu Prašnica (550,8m) a preteká územím Slopnej, kde opäť zľava priberá prítok spod kóty 470,3m. Napokon sa stáča na severovýchod a na území Slopnej ústi v nadmorskej výške približne 303m do Pružinky.

Sverepec

Tok 4.rádu. Patrí do povodia Váhu (pravostranný prítok Pružinky). Dĺžka 5,8km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina na severnom svahu vrchu Brekovec (488,0m) v nadmorskej výške približne 455m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). V pramennej oblasti tečie juhovýchodným smerom, následne sa esovito stáča, pokračuje na juh a sprava priberá krátky prítok z juhovýchodného svahu vrchu Brekovec (488,0m). Potom sa oblúkom stáča na východ, v osade Lazy na ľavom brehu sa znovu oblúkom stáča na juh, pričom zľava priberá prítok prameniaci západne od osady Kunovec. Ďalej priberá v nadmorskej výške 312,8m ľavostranný prítok zo severozápadného úpätia vrchu Skalica (463,2m) a tečie územím obce Sverepec. Tu priberá zľava Dlhý potok, stáča sa viac juhojuhozápadným smerom, sprava priberá prítok z lokality Záhorčie a zľava prítok zo severného úpätia vrchu Kobyla (466,9m). Po opustení obce pokračuje juhozápadným smerom, pričom zľava ešte priberá prítok z lokality Širočina a sprava prítok prameniaci juhojuhozápadne od kóty 379,0m. Do Pružinky sa vlieva východne od obce Visolaje v nadmorskej výške približne 334m.

Dlhý potok

Tok 5.rádu. Patrí do povodia Váhu (ľavostranný prítok Sverepca). Dĺžka 2,9km. Pramení v geomorfologickom celku Považské podolie, podcelok Podmanínska pahorkatina severovýchodne od obce Horný Lieskov v nadmorskej výške približne 430m. Preteká geomorfologickým celkom Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina). Od prameňa tečie severozápadným smerom územím Horného Moštenca (mestská časť Považskej Bystrice), z ľavej strany priberá krátky prítok zo severovýchodného svahu vrchu Kobyla (466,9m) a vstupuje na územie obce Sverepec. Tu už tečie v podstate západným smerom, podteká diaľnicu a nepriberá iné prítoky. Do Sverepca sa vlieva v strede obce Sverepec v nadmorskej výške približne 309m.

» Najnovšie

Pramene a studničky v okrese Trenčín

ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE. Studňa vo dvore domu č.1. Prameň minerálnej vody sa na …

Pramene a studničky v okrese Prievidza

Nemáme žiadne informácie o prameňoch a studničkách v okrese. …

Pramene a studničky v okrese Partizánske

VEĽKÝ KLÍŽ Pod hradbami starodávneho kláštora vyviera voda. Nachádza sa tam …

Pramene a studničky v okrese Nové Mesto nad Váhom

DASTÍNSKA KYSELKA V NOVEJ LEHOTE Minerálny alkalický prameň pramení v&nb …

Pramene a studničky v okrese Myjava

PRAMEŇ POD BRADLOM Prameň s pitnou vodou sa nachádza na južnom svahu vrchu B …

TOPlist