Krížom-krážom.eu

Facebook profil
« späť

» Vrchy v okrese Považská Bystrica

JAVORNÍKY

Veľký Javorník /1.071,5m/ – najvyšší vrch Javorníkov, ktorý leží v hlavnom hrebeni. Terén je plochý a časť hrebeňa je odlesnená. Poskytuje nevšedné výhľady na okolité horstvá. Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0842/.

Stratenec /1.055,0m/ – výhľadový vrch na hlavnom hrebeni Javorníkov s pamätníkom oslobodzovacích bojov. Na vrchu je rozhľadňa. Cez vrch vedie červeno značený turistický chodník /0842/.

Malý Javorník /1.019,0m/ – výhľadový vrch na hlavnom hrebeni Javorníkov. Je tam núdzový prístrešok. Križovatka značených turistických chodníkov /0842,2695/.

Klapy /653,7m/ – bralnatý hrebeň budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami, s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov. Výhľadový vrch nad vodnou nádržou Nosice, výhľady na okolité horstvá. PR Klapy. Cez vrch vedie žlto značený (8581).

Holíš /533,2m/ – výhľadový vrch nad Vodnou nádržou Nosice. Výhľady na okolité horstvá. Cez vrch vedie modro značený turistický chodník /2693/.

STRÁŽOVSKÉ VRCHY

 

Strážov /1.213,3m/ – najvyšší vrch Strážovských vrchov, ktorý vysoko prevyšuje svoje okolie. Tvorí ho masív pozostávajúci z piatich vrcholov. Podľa najvyššieho vrcholu je pomenované celé horstvo. Samotný vrchol je skalnatý a poskytuje takmer kruhový rozhľad. Pod vrcholom sú nad sebou dve lúčne plošiny. Na vrchol vedie červeno značený vrcholový chodník (0801V). NPR Strážov.

Hrubá Kačka /1.037,1m/ – vrch v hrebeni Strážovských vrchov medzi sedlom Samostrel a Sádockým vrchom. Vrchol je s časti pokrytý horskými lúkami. Výhľady na okolité horstvá. Popod vrchol vedie zeleno značený turistický chodník (5643).

Sokolie /1.032,4m/ – vrch na sever od Strážova. Mimo značených turistických chodníkov. Skalolezecký terén, v ktorom je zakázaná činnosť v období od 01.marca do 30.júna.

Ostrá Kačka /938,0m/ – vrch na severovýchod od Hrubej Kačky. Mimo značených turistických chodníkov.

Ostrá Malenica /909,2m/ – dolomitový vrch, ktorý už v minulosti lákal uznávaných botanikov: A. Rochel, Dr. J. Ľ. Holuby, Dr. K. Brančík. Na vrcholovú vyhliadku vedie zeleno značený vrcholový chodník (5587V).

Srniak  /810,2m/ – vrch s bralnatým hrebeňom, na východ od Domaniže. Pekná skalná výzdoba na husto zalesnených svahoch.

SÚĽOVSKÉ VRCHY

 

Veľký Manín /890,6m/ – zalesnený vápencový vrch, najvyšší vrch Súľovských vrchov. Spolu s Malým Manínom tvoria dominantu okolia Považskej Bystrice. Oba vrchy majú jednotný geologický vývoj. Ich oddelenie je výsledkom riečnej erózie, ktorá vytvorila hlbokú tiesňavu. Povrch formovali fluviokrasové procesy, čím vznikli rôzne formy podzemného a povrchového krasu. Na úbočiach Veľkého Manína sa nachádza množstvo jaskýň rôznej veľkosti, miestami súvislé plochy škráp a krasové javy (závrty). Pomerne odolné, ale petrograficky odlišné typy vápencov budujúce Veľký Manín, podmienili vznik strmých skalných svahov a pestrého bralnatého reliéfu. V ňom sa nachádzajú skalné steny, okná, veže, ihly a stĺpy, medzi ktorými sú široké žľaby vyplnené suťoviskami. Jedinečnú malebnosť a atraktívnosť územia vystihujú i názvy jednotlivých skalných brál. Zaujímavosťou je bohatý výskyt muflóna obyčajného, ktorý k nám bol dovezený zo Stredomoria. Manínska populácia pochádza z Čiech a a tak výborne sa jej tu darí, že často dochádza k premnoženiu početných stavov. Z vrcholu sú obmedzené výhľady na Považské podolie a Javorníky. Svahy Veľkého a Malého Manína tvoria NPR Manínska tiesňava. Cez vrchol vedie žlto značený turistický chodník (8580). Južný hrebeň ukončuje výbežok Manínec. Na slnečných miestach sa tu vyskytujú zaujímavé druhy rastlín (horec krížatý, horček brvitý, klinček kartuziánsky), motýľov (modráčik – čiernoškvrnný, ďatelinový a rebelov) a hmyzu (modlivka zelená a koník červenokrídly).

Malý Manín /812,6m/ – zalesnený vápencový vrch. Spolu s Veľkým Manínom tvoria dominantu okolia Považskej Bystrice. Oba vrchy majú jednotný geologický vývoj. Ich oddelenie je výsledkom riečnej erózie, ktorá vytvorila hlbokú tiesňavu. Povrch formovali fluviokrasové procesy, čím vznikli rôzne formy podzemného a povrchového krasu. Na úbočiach Malého Manína sa nachádza množstvo jaskýň rôznej veľkosti, miestami súvislé plochy škráp a krasové javy (závrty). Pomerne odolné, ale petrograficky odlišné typy vápencov budujúce Malý Manín, podmienili vznik strmých skalných svahov a pestrého bralnatého reliéfu. V ňom sa nachádzajú skalné steny, okná, veže, ihly a stĺpy, medzi ktorými sú široké žľaby vyplnené suťoviskami. Jedinečnú malebnosť a atraktívnosť územia vystihujú i názvy jednotlivých skalných brál. Mimo značených  turistických chodníkov. Svahy Malého a Veľkého Manína tvoria NPR Manínska tiesňava.

TOPlist